Také tie pesničky, čo máte pocit, že poznáte, pričom ich ale počujete prvýkrát v živote.
Ich príbeh
Predstavte si, že necháte svoju prácu, dáte sa dokopy s kamošmi, s ktorými ste voľakedy mali punkovú skupinu a hráte profesionálne soul. To, čo milujete.
Makáte na tom, aby ste sa nemuseli k tej starej práci vrátiť a vydáte album. Parádny album. Kritike sa páči, fanušíkov máte veľa a oddaných a všetci vám predpovedajú skvelú budúcnosť.
Ale niečo nie je v poriadku. Nie je to to pravé. Ten album je iný, ako to, čím ste doteraz žili. Trvá necelé tri roky, kým vyjde druhý album. A až tento je ten pravý, ktorému znova všetci predpovedajú úspech, ale tentoraz v sebe má to čaro, o ktoré ste sa usilovali.
Veru... takto to vraj bolo s cestou tejto essexkej kapely. Ja vám neviem. Mne sa prvý album veľmi páčil. Ale je pravda, že druhý je akoby organickejší. Vraj si museli prejsť ťažšími obdobiami a ani fakt, že je tu neustály tlak vrátiť sa k "skutočnej" práci im na pohode nepridal. Ale výsledok je živý album plný takého toho emocionálneho šumu. Ako keď je hmla a všetko je zároveň pochmúrne a krásne. Pominuteľné, ale zachované.
Prečo sú super
Lebo všetci štyria píšu a tvoria a výsledok je ako keď zmagláte všetky farby plastelíny a vznikne vám tá hnedá, ale ono to je pekná hnedá, semišová soulová hnedá.
Lebo vraj sú veľmi pracovití (vzhľadom na ich situáciu sa im nečudujem).
Lebo druhý album nahrali vždy na jeden live take, ako zachytenie mometu v čase. (Na škole nám raz demonštrovali, ako rozdielne znie orchester pri skúške a počas vystúpenia pred plným hľadiskom. Tu je to podobné, raz keď to má byť spolu, zaznamenané, tri-šty-ri...) A ešte v nádhernom štúdiu Chale Abbey Records (čo s nimi nič vlastne nemá, len je to podľa mňa prenádherný priestor).
Lebo vraj naživo im to brutálne šlape. Keďže sú temer ako rodina (dvaja sú bratia) a ich hudba má takú atmosféru ako má, neviem si to veru predstaviť. Ach jaj.
Neúnavní The Milk.
utorok 8. decembra 2015
utorok 22. septembra 2015
Art of...
Toto nepochopím nikdy a moja fascináca nemá hraníc...
Toľká nádhera. Toľká krása.
Ako môže niekto urobiť niečo krajne abstraktné a hyperrealistické zároveň...
Ako dokáže niekto vytvárať realistickú plasticitu iba kombináciou farieb...
A ako to môže urobiť v rozmeroch baráku?
Takto... och joj
(Ako moja mamina povedala... my sa nevieme spamätať z Michelangela a pritom sme už úplne inde...)
Toľká nádhera. Toľká krása.
Ako môže niekto urobiť niečo krajne abstraktné a hyperrealistické zároveň...
Ako dokáže niekto vytvárať realistickú plasticitu iba kombináciou farieb...
A ako to môže urobiť v rozmeroch baráku?
Takto... och joj
(Ako moja mamina povedala... my sa nevieme spamätať z Michelangela a pritom sme už úplne inde...)
sobota 12. septembra 2015
Hrdosť
Toto nie je o hudbe.
Snáď to vám dvom, mojím čitateľom nevadí :)
Včera som po dlhom čase išla sama do kina... len tak, lebo som chcela vidieť ten film.
A teraz mám strašnú chuť ísť hneď zase.
Na ten istý film.
Prvú polovicu ma boleli líca z toho, ako som sa usmievala. Nie smiala, akože hahaha, že rehotala; nie. Usmievala. Číra radosť žiť.
Pravdaže, taký nemôže byť celý film, lebo film musí byť dráma, ale aj keď som neskôr (ok, celú druhú polovicu) plakala, bolo to akosi s úsmevom, dojatím.
Žiadna ľútosť, len pocit spolupatričnosti a nádeje.
A obrovskej vďaky, že sú takéto diela, ktoré, nech to znie akokoľvek, mi dodávajú nádej, že nie všetci sú prepatí.
Aktuálne mám pocit, že by som vedela na tento film ísť do kina každý deň ďalšie dva mesiace.
Ak máte radi The Full Monty (Do naha!), Wales, pestrosť, radosť a hercov, ktorí nech majú akokoľvek malú rolu, vedia si ukradnúť celé scény, choďte na Pride.
A vezmite kamoša, babku, krstnú... kohokoľvek.
Snáď to vám dvom, mojím čitateľom nevadí :)
Včera som po dlhom čase išla sama do kina... len tak, lebo som chcela vidieť ten film.
A teraz mám strašnú chuť ísť hneď zase.
Na ten istý film.
Prvú polovicu ma boleli líca z toho, ako som sa usmievala. Nie smiala, akože hahaha, že rehotala; nie. Usmievala. Číra radosť žiť.
Pravdaže, taký nemôže byť celý film, lebo film musí byť dráma, ale aj keď som neskôr (ok, celú druhú polovicu) plakala, bolo to akosi s úsmevom, dojatím.
Žiadna ľútosť, len pocit spolupatričnosti a nádeje.
A obrovskej vďaky, že sú takéto diela, ktoré, nech to znie akokoľvek, mi dodávajú nádej, že nie všetci sú prepatí.
Aktuálne mám pocit, že by som vedela na tento film ísť do kina každý deň ďalšie dva mesiace.
Ak máte radi The Full Monty (Do naha!), Wales, pestrosť, radosť a hercov, ktorí nech majú akokoľvek malú rolu, vedia si ukradnúť celé scény, choďte na Pride.
A vezmite kamoša, babku, krstnú... kohokoľvek.
štvrtok 10. septembra 2015
Geoff
Keď si tak robievam môj pseudorešerš kvôli postom, ešte sa mi nestalo, aby mi to tak zlepšilo náladu ako dnes. Z každého jedného rozhovoru vychádza ako veselý, bezprostredný a múdry človek.
No a priznajme si. Čo je lepšie, ako úprimne veselý mladý človek. Iba veselý človek, od ktorého máme hudbu, čo si môžeme bliakať v aute, ale aj pustiť spokojne večer k vínku a pochutinám.
Jeho príbeh
Sám vraví, že mal proste šťastie a že keď to bude trvať rok, paráda. Keď to bude trvať dvadsať rokov, tiež paráda.
Nezačal hrať preto, lebo by to bolo jediné, čo by miloval, alebo že by nevedel odolať umeleckým poryvom. Začal hrať, lebo to bola sranda.
Ľudia začali počúvať, keď sa prestal snažiť zapadnúť do radu melancholických, utrápených spevákov (ako Tom Odell vraví, pesničky sa ľahšie píšu, keď je človek nespokojný, niečo ho trápi a po niečom túži) a začal písať úprimne, tak ako to cíti.
Veselo, energicky, so štipkou bluesu.
Dnes nemá problém priznať, že v ňom nedrieme žiadna temnota.
Prečo je super
Lebo ho celebritný život tak strašne nezaujíma a chce sa mu vyhnúť, že mám až výčitky, že tu o ňom píšem (nie, že by toto bolo celebritné miesto, ale je to určitý druh bulvarizovania hudby, za čo sa hanbím).
Lebo cez vydavateľstvo nechal rozoslať svoje ručne písané vianočné priania všetkým, s ktorými cez rok robil a ktorí mu pomohli.
Lebo Sir Ian McKellen sa mu ozval, nie naopak.
Lebo je super na sociálnych médiách.
Lebo je taký usmievavý, dobre vychovaný úprimný mládenec, že všetci, čo sa s ním stretli, mu akoby od srdca prajú ten fenomenálny úspech, čo má.
Tak, ako hlas je hlas tohoto človeka prekvapujúci v porovnaní s tým, ako vyzerá, tak je múdrosť toho, čo hovorí nečakaná v porovnaní s tým, akou ľahkosťou to hovorí. George Ezra
No a priznajme si. Čo je lepšie, ako úprimne veselý mladý človek. Iba veselý človek, od ktorého máme hudbu, čo si môžeme bliakať v aute, ale aj pustiť spokojne večer k vínku a pochutinám.
Jeho príbeh
Sám vraví, že mal proste šťastie a že keď to bude trvať rok, paráda. Keď to bude trvať dvadsať rokov, tiež paráda.
Nezačal hrať preto, lebo by to bolo jediné, čo by miloval, alebo že by nevedel odolať umeleckým poryvom. Začal hrať, lebo to bola sranda.
Ľudia začali počúvať, keď sa prestal snažiť zapadnúť do radu melancholických, utrápených spevákov (ako Tom Odell vraví, pesničky sa ľahšie píšu, keď je človek nespokojný, niečo ho trápi a po niečom túži) a začal písať úprimne, tak ako to cíti.
Veselo, energicky, so štipkou bluesu.
Dnes nemá problém priznať, že v ňom nedrieme žiadna temnota.
Prečo je super
Lebo ho celebritný život tak strašne nezaujíma a chce sa mu vyhnúť, že mám až výčitky, že tu o ňom píšem (nie, že by toto bolo celebritné miesto, ale je to určitý druh bulvarizovania hudby, za čo sa hanbím).
Lebo cez vydavateľstvo nechal rozoslať svoje ručne písané vianočné priania všetkým, s ktorými cez rok robil a ktorí mu pomohli.
Lebo Sir Ian McKellen sa mu ozval, nie naopak.
Lebo je super na sociálnych médiách.
Lebo je taký usmievavý, dobre vychovaný úprimný mládenec, že všetci, čo sa s ním stretli, mu akoby od srdca prajú ten fenomenálny úspech, čo má.
Tak, ako hlas je hlas tohoto človeka prekvapujúci v porovnaní s tým, ako vyzerá, tak je múdrosť toho, čo hovorí nečakaná v porovnaní s tým, akou ľahkosťou to hovorí. George Ezra
streda 9. septembra 2015
Bohatý Tomáš
Hudba tohto človeka mi skutočne prirástla k srdcu, viete, spôsobom, že tam má svoje vyhradené miesto, až po tom, ako som ho videla naživo. Je to dôkaz toho, že aj keď sa niekto zdá ako "iba ďalší singer-songwriter", môže to byť neuveriteľne zaujímavý, talentovaný hudobník s výnimočným vyžarovaním, ktorý výrazne zvýši kvalitu našeho života (a veru, veľmi ojedinele sú skutočne "iba" niečo).
Jeho príbeh
Je z nehudobnej rodiny, po škole hodiny presedel pri klavíri, lebo ho to bavilo a v dvanástich už začal písať pesničky. Je fakt mrte klavirista a žije tým.
Získal cenu kritiky na BRIT Awards skôr ako mal debutový album (čo mu nakoplo kariéru, lebo prebral štafetu od fakt veľkých mien) a ten album išiel rovno na prvé miesto.
Spolu s ďalšími cenami ale získal aj trapácke hodnotenie 0/10 z NME, kvôli čomu tam jeho nahnevaný tatko zavolal. A to je podľa mňa úplne zlaté.
Ľudia sa ho na to niekedy pýtajú, čo hovorí na kritiku a na konkurenčný boj. A to, čo odpovedá, je podľa mňa veľká pravda v akomkoľvek odvetví, v akejkoľvek sfére života.
Že súťaživosť nie je dobrá a že dôležitá je túžba a ambícia robiť to, čo človek robí, najlepšie ako vie.
Jasné, je to dosť samozrejmé, ale toľkokrát sa na to zabúda, tak je pekné si to pripomínať a skutočne, sú super kapely a super ľudia okolo mňa, ktorí si to pripomínať ani nemusia a proste tak žijú (snáď ste jednými z nich :) ).
Prečo je super
Lebo sa zdá ako rozcítený, nudný spevák, ale v skutočnosti, keď ho človek vidí naživo, je energickejší a zapálenejší hudobník, ako mnohí rockeri. Zrazu sú jeho pesničky živé a buší tam do toho klavíra odušu.
Lebo je veľký fanušík Hemingwaya. A Hemingway je super.
Lebo jeho cover Katy Perry je super. Čistá láska a radosť z toho, čo robí, taká mladícka krásna.
Lebo je zanietený. Tak nejak do života.
Lebo vie veľmi pekne artikulovať taký ten pocit, neviem, či ho mávate, keď si uvedomíte, že umriete. Že všetko skončí a nič nebude. Býva to sekundička. Extrémne nepríjemná sekundička. A rovnako ako ja, dospel k názoru, že nerozmýšľanie, vášeň pre niečo, oddanie sa niečomu v živote, je asi cesta k šťastiu.
Dobráčisko, ktorý nosí furt tie isté topánky (ale veľmi pekné topánky) Tom Odell
Jeho príbeh
Je z nehudobnej rodiny, po škole hodiny presedel pri klavíri, lebo ho to bavilo a v dvanástich už začal písať pesničky. Je fakt mrte klavirista a žije tým.
Získal cenu kritiky na BRIT Awards skôr ako mal debutový album (čo mu nakoplo kariéru, lebo prebral štafetu od fakt veľkých mien) a ten album išiel rovno na prvé miesto.
Spolu s ďalšími cenami ale získal aj trapácke hodnotenie 0/10 z NME, kvôli čomu tam jeho nahnevaný tatko zavolal. A to je podľa mňa úplne zlaté.
Ľudia sa ho na to niekedy pýtajú, čo hovorí na kritiku a na konkurenčný boj. A to, čo odpovedá, je podľa mňa veľká pravda v akomkoľvek odvetví, v akejkoľvek sfére života.
Že súťaživosť nie je dobrá a že dôležitá je túžba a ambícia robiť to, čo človek robí, najlepšie ako vie.
Jasné, je to dosť samozrejmé, ale toľkokrát sa na to zabúda, tak je pekné si to pripomínať a skutočne, sú super kapely a super ľudia okolo mňa, ktorí si to pripomínať ani nemusia a proste tak žijú (snáď ste jednými z nich :) ).
Prečo je super
Lebo sa zdá ako rozcítený, nudný spevák, ale v skutočnosti, keď ho človek vidí naživo, je energickejší a zapálenejší hudobník, ako mnohí rockeri. Zrazu sú jeho pesničky živé a buší tam do toho klavíra odušu.
Lebo je veľký fanušík Hemingwaya. A Hemingway je super.
Lebo jeho cover Katy Perry je super. Čistá láska a radosť z toho, čo robí, taká mladícka krásna.
Lebo je zanietený. Tak nejak do života.
Lebo vie veľmi pekne artikulovať taký ten pocit, neviem, či ho mávate, keď si uvedomíte, že umriete. Že všetko skončí a nič nebude. Býva to sekundička. Extrémne nepríjemná sekundička. A rovnako ako ja, dospel k názoru, že nerozmýšľanie, vášeň pre niečo, oddanie sa niečomu v živote, je asi cesta k šťastiu.
Dobráčisko, ktorý nosí furt tie isté topánky (ale veľmi pekné topánky) Tom Odell
sobota 29. augusta 2015
Jack
Ak ste si všimli, snažím sa tu uploadovať umelcov po dvojiciach. Väčšinou majú aj nejaký súvis. A teraz ma práve toto zabrzdilo, lebo človek, o ktorom je tento post je dosť proti tomu, aby bol prirovnávaný k Chetovi Fakerovi (a vlastne ku komukoľvek inému). A ja sa mu nečudujem.
Ale po zvážení ho sem aj tak dám. Niektoré moje dvojice sa ocitnú vedľa seba iba preto, lebo sú z rovnakej krajiny, alebo majú rovnakú nepopísateľnú energiu. Tak prečo by nemali byť títo dvaja spolu, keď sú obaja charizmatickí mladí ryšavo-bradatí muži, stojaci sami pri veľkom množstve klávesov, čudlíkov, nástrojov a udelátok.
A vonkoncom netvrdím, že by tento autor robil hudbu ako pán Faker, alebo nebol originálny.
Je. A ešte ako.
Jeho príbeh
Od malička hral na všetko, čo mu prišlo pod ruku... trombon, v jazzovom ansámbli (mám potrebu to volať ansámbl, aj keď to bolo asi bežné hudobné zoskupenie...), klavír, gitaru, perkusie všetkého druhu...
Tvrdí krásnu vec. Že každý nástroj je na to, aby sa naňho hralo.
A tak ho zoberie a hrá.
A on dokonca hráva aj súčasne na viacero a vôbec mu to nepríde nejaké super.
Reku, keď to vie, prečo to nerobiť.
Dostal sa do finále britskej mládežníckej eurovision song contest a tam skončil posledný, čo ho (na chvíľu) položilo.
Vždy chcel byť hudobníkom, ale išiel na výšku, reku aby mal porádne zamestnanie, že bude učiteľom. Hudba ale bola nevyhnutným smerovaním a školu ani nedokončil.
Prečo je super
Lebo ako sám hovorí, kombinuje Stevieho Wondera, Kanye Westa a UK Garage ... a to iba v jednej zo skladieb.
Lebo je tak príjemný a bezprostredný, že človek má pocit, že je to jeho kamoš a strašne mu drží palce, aby bol úspešný (odhliadnuc od toho, že je mega talentovaný a makáč).
Lebo z neho ide také to sebavedomie, ale nie arogancia a zároveň je akoby úprimne vďačný za podporu, ktorú dostáva, a je z nej prekvapený, napriek tomu, že vie, že si ju zaslúži (ak viete, čo myslím...).
Lebo sa hudbe fakticky rozumie a rád o tom rozpráva. Takým tým sympaticky ukecaným, pozitívnym spôsobom s dobrou energiou.
Lebo robí veci s takou ľahkosťou, že (keď sa do toho nerozumiete, ako ja napríklad) si ani tak skoro nevšimnete, že je génius.
Hypnoticky podmanivý, prívetivý Jack Garratt
Ale po zvážení ho sem aj tak dám. Niektoré moje dvojice sa ocitnú vedľa seba iba preto, lebo sú z rovnakej krajiny, alebo majú rovnakú nepopísateľnú energiu. Tak prečo by nemali byť títo dvaja spolu, keď sú obaja charizmatickí mladí ryšavo-bradatí muži, stojaci sami pri veľkom množstve klávesov, čudlíkov, nástrojov a udelátok.
A vonkoncom netvrdím, že by tento autor robil hudbu ako pán Faker, alebo nebol originálny.
Je. A ešte ako.
Jeho príbeh
Od malička hral na všetko, čo mu prišlo pod ruku... trombon, v jazzovom ansámbli (mám potrebu to volať ansámbl, aj keď to bolo asi bežné hudobné zoskupenie...), klavír, gitaru, perkusie všetkého druhu...
Tvrdí krásnu vec. Že každý nástroj je na to, aby sa naňho hralo.
A tak ho zoberie a hrá.
A on dokonca hráva aj súčasne na viacero a vôbec mu to nepríde nejaké super.
Reku, keď to vie, prečo to nerobiť.
Dostal sa do finále britskej mládežníckej eurovision song contest a tam skončil posledný, čo ho (na chvíľu) položilo.
Vždy chcel byť hudobníkom, ale išiel na výšku, reku aby mal porádne zamestnanie, že bude učiteľom. Hudba ale bola nevyhnutným smerovaním a školu ani nedokončil.
Prečo je super
Lebo ako sám hovorí, kombinuje Stevieho Wondera, Kanye Westa a UK Garage ... a to iba v jednej zo skladieb.
Lebo je tak príjemný a bezprostredný, že človek má pocit, že je to jeho kamoš a strašne mu drží palce, aby bol úspešný (odhliadnuc od toho, že je mega talentovaný a makáč).
Lebo z neho ide také to sebavedomie, ale nie arogancia a zároveň je akoby úprimne vďačný za podporu, ktorú dostáva, a je z nej prekvapený, napriek tomu, že vie, že si ju zaslúži (ak viete, čo myslím...).
Lebo sa hudbe fakticky rozumie a rád o tom rozpráva. Takým tým sympaticky ukecaným, pozitívnym spôsobom s dobrou energiou.
Lebo robí veci s takou ľahkosťou, že (keď sa do toho nerozumiete, ako ja napríklad) si ani tak skoro nevšimnete, že je génius.
Hypnoticky podmanivý, prívetivý Jack Garratt
štvrtok 20. augusta 2015
Nick Murphy
Toto je čudný prípad.
Mnohokrát som videla jeho pesničku sharenutú a ľudia sa nadchýnali nad tým, aký je to fešák a tak, a predsa ... ani neviem, či som si ho niekedy vypočula (viem, bohužiaľ to zaváňa hipsterizmom :/ ).
Keď mal neďaleko koncert, napriek všetkému som si povedala, že to môže byť fajn.
Dodnes neviem prečo.
Snažila som sa niečo si napočúvať. Aspoň jednu pesničku, ale nič... fakt som išla na ten koncert s tým, že som sa vôbec nechytala.
Zážitok to bol veľmi ok, ale nenamotala som sa hneď a zaraz.
Príjemný pán, sympoš, parádne tancuje ... ale neviem...
Dnes, vždy, keď si pustím hudbu, uvedomím sa, že už dávno som nepočúvala niekoho iného, ako jeho...
Jeho príbeh
Mladý Australan (áno, aj v 24 je človek ešte mladý!), študent zvuku, si nahral len tak cover. Jediný človek, komu to oficiálne poslal, bola jedna bloggerka a zrazu bol No.1 v australskom charte.
Sám si veci píše, skladá, nahráva, produkuje... všetko.
Keď išiel vydať svoj prvý album, dvakrát ho celý zahodil, lebo nebol presvedčený, že je to ono.
A skutočne sa dopracoval k niečomu, čo je podľa mňa výnimočné.
Prečo je super
Lebo má absurdne zaujímavý twitter.
Lebo si zobral pseudonym od jedného jazzmana, čo prešiel z trúbky na spev, lebo podľa neho, napriek tomu, že nebol technicky dokonalý, jeho hudba je krásna.
Lebo jeho princíp "embrace your flaws" je rovnako nádherný, ako fakt, že je v skutočnosti perfekcionalista.
Lebo jeho hudba je dôverná a upokojujúca, ako vôňa domova, ale zároveň je v nej zakaždým niečo neuchopiteľné, nové a vzrušujúce.
Dumavý, krásny Chet Faker
Mnohokrát som videla jeho pesničku sharenutú a ľudia sa nadchýnali nad tým, aký je to fešák a tak, a predsa ... ani neviem, či som si ho niekedy vypočula (viem, bohužiaľ to zaváňa hipsterizmom :/ ).
Keď mal neďaleko koncert, napriek všetkému som si povedala, že to môže byť fajn.
Dodnes neviem prečo.
Snažila som sa niečo si napočúvať. Aspoň jednu pesničku, ale nič... fakt som išla na ten koncert s tým, že som sa vôbec nechytala.
Zážitok to bol veľmi ok, ale nenamotala som sa hneď a zaraz.
Príjemný pán, sympoš, parádne tancuje ... ale neviem...
Dnes, vždy, keď si pustím hudbu, uvedomím sa, že už dávno som nepočúvala niekoho iného, ako jeho...
Jeho príbeh
Mladý Australan (áno, aj v 24 je človek ešte mladý!), študent zvuku, si nahral len tak cover. Jediný človek, komu to oficiálne poslal, bola jedna bloggerka a zrazu bol No.1 v australskom charte.
Sám si veci píše, skladá, nahráva, produkuje... všetko.
Keď išiel vydať svoj prvý album, dvakrát ho celý zahodil, lebo nebol presvedčený, že je to ono.
A skutočne sa dopracoval k niečomu, čo je podľa mňa výnimočné.
Prečo je super
Lebo má absurdne zaujímavý twitter.
Lebo si zobral pseudonym od jedného jazzmana, čo prešiel z trúbky na spev, lebo podľa neho, napriek tomu, že nebol technicky dokonalý, jeho hudba je krásna.
Lebo jeho princíp "embrace your flaws" je rovnako nádherný, ako fakt, že je v skutočnosti perfekcionalista.
Lebo jeho hudba je dôverná a upokojujúca, ako vôňa domova, ale zároveň je v nej zakaždým niečo neuchopiteľné, nové a vzrušujúce.
Dumavý, krásny Chet Faker
nedeľa 5. júla 2015
Škótske mestečko
Frontman tejto kapely je skvelý. Vtipný a šarmantý doktor ornitológie.
A zvyšok kapely v šarme nijak nezaostáva.
Ich príbeh
Dvaja chalani sa na výške, na Oxforde, zoznámili na základe kapely, ktorú mali obaja radi. Založili kapelu a urobili konkurz na ďalšieho člena. Toho jedného človeka, čo sa prihlásil zobali a neskôr vzali aj jeho brata.
Meno vymysleli tak, aby znelo prímorsky a vzdialene. Zvolili Škótske mesto, v ktorom nikdy neboli, ale v televíznom počasí je napísané na mapke, tak majú zadáčo reklamu každý večer.
Prečo sú super
Lebo majú krásne harmónie.
Lebo majú chytľavé étericé pesničky.
Lebo vraj ich fanušíkovia sú tak ohľaduplní, že aj pri počte 2,000 môžu ísť unplugged.
Lebo nemajú stylistu a aj tak sú stylish.
Lebo ich frontman nazval svoj van Bertie.
Lebo na ich novom albume je vraj štebot dvadsiatich rôznych druhov vtákov.
Teplo, tekutiny, tíšenie, Stornoway
A zvyšok kapely v šarme nijak nezaostáva.
Ich príbeh
Dvaja chalani sa na výške, na Oxforde, zoznámili na základe kapely, ktorú mali obaja radi. Založili kapelu a urobili konkurz na ďalšieho člena. Toho jedného človeka, čo sa prihlásil zobali a neskôr vzali aj jeho brata.
Meno vymysleli tak, aby znelo prímorsky a vzdialene. Zvolili Škótske mesto, v ktorom nikdy neboli, ale v televíznom počasí je napísané na mapke, tak majú zadáčo reklamu každý večer.
Prečo sú super
Lebo majú krásne harmónie.
Lebo majú chytľavé étericé pesničky.
Lebo vraj ich fanušíkovia sú tak ohľaduplní, že aj pri počte 2,000 môžu ísť unplugged.
Lebo nemajú stylistu a aj tak sú stylish.
Lebo ich frontman nazval svoj van Bertie.
Lebo na ich novom albume je vraj štebot dvadsiatich rôznych druhov vtákov.
Teplo, tekutiny, tíšenie, Stornoway
Všetko všetko všetko
Tento víkend krátko... a harmonicky
Ich príbeh (nie úplne príbeh, skôr postoj)
Odborne hudobne vyštudovaní chlapci. Vyhýbajúci sa klišé a žánrom.
Ako všetci takíto sa v konečnom dôsledku nazývajú pop.
Raz tak hovorili, že druhý album sa snažili urobiť tak, aby bol počúvateľnejší a bližšie ľuďom, lebo všetko, od textov, cez spôsob spevu, aranžmá, všetko je obchádzanie tradičných postupov, ktoré ale fungujú a boja sa, že tak idú od ľudí, nie k nim.
A tiež sa tam leader sťažoval, že keď to spätne počúva, priveľa spieva a to je otravné. Nuž... mňa keby sa spýtal...
Prečo sú super
Lebo majú neuveriteľné harmónie.
Lebo naživo znejú rovnako mrte ako na cédéčku, čo je nepredstaviteľné.
Lebo sú to strašní sympaťáci. Ale akože strašní.
Lebo ich texty sú ... zaujímavé (jedny z tých, pri ktorých sa ani nesnažím zistiť, o čom sú, len evokujú.. možno prichádzam o veľa, ale to je ako s tou ich hudbou... to, že jej nerozumiem teoreticky mi nebráni si ju užívať. O tom je umenie podľa mňa...poézia, obrazy, sochy...)
Lebo sú dôkazom, že treba robiť, čo vás baví a ako vás to baví a neprispôsobovať sa väčšine. Zaplní to dieru na trhu, o ktorej ani neviete.
Jedna z mojich srdcoviek, Everything Everything
Ich príbeh (nie úplne príbeh, skôr postoj)
Odborne hudobne vyštudovaní chlapci. Vyhýbajúci sa klišé a žánrom.
Ako všetci takíto sa v konečnom dôsledku nazývajú pop.
Raz tak hovorili, že druhý album sa snažili urobiť tak, aby bol počúvateľnejší a bližšie ľuďom, lebo všetko, od textov, cez spôsob spevu, aranžmá, všetko je obchádzanie tradičných postupov, ktoré ale fungujú a boja sa, že tak idú od ľudí, nie k nim.
A tiež sa tam leader sťažoval, že keď to spätne počúva, priveľa spieva a to je otravné. Nuž... mňa keby sa spýtal...
Prečo sú super
Lebo majú neuveriteľné harmónie.
Lebo naživo znejú rovnako mrte ako na cédéčku, čo je nepredstaviteľné.
Lebo sú to strašní sympaťáci. Ale akože strašní.
Lebo ich texty sú ... zaujímavé (jedny z tých, pri ktorých sa ani nesnažím zistiť, o čom sú, len evokujú.. možno prichádzam o veľa, ale to je ako s tou ich hudbou... to, že jej nerozumiem teoreticky mi nebráni si ju užívať. O tom je umenie podľa mňa...poézia, obrazy, sochy...)
Lebo sú dôkazom, že treba robiť, čo vás baví a ako vás to baví a neprispôsobovať sa väčšine. Zaplní to dieru na trhu, o ktorej ani neviete.
Jedna z mojich srdcoviek, Everything Everything
nedeľa 28. júna 2015
Život vo filme
Ďalší britskí fešáci, kamaráti...
Ich príbeh
Nič šokujúce tuto..
Po vysokej škole, kde niektorí z nich študovali hudbu, sa zišli v Londýne, aby reku seriózne začali kapelu.
Prvý ich objavil módny svet a tak spolupracovali s rôznymi značkami a po dlhých piatich rokoch vydali konečne album.
Prečo sú super
Lebo majú cool mená.
Lebo ich frontman Samuel Fry má čudný hlas.
Lebo majú štýl.
Lebo ich čas ešte príde. Musí.
Éterickí Life in film
Ich príbeh
Nič šokujúce tuto..
Po vysokej škole, kde niektorí z nich študovali hudbu, sa zišli v Londýne, aby reku seriózne začali kapelu.
Prvý ich objavil módny svet a tak spolupracovali s rôznymi značkami a po dlhých piatich rokoch vydali konečne album.
Prečo sú super
Lebo majú cool mená.
Lebo ich frontman Samuel Fry má čudný hlas.
Lebo majú štýl.
Lebo ich čas ešte príde. Musí.
Éterickí Life in film
Priateľské ohne
Ja som vám ani netušila, ako veľmi rave a party a divočina je táto kapela.
Ja som ich mala rada, lebo majú chytľavé pesničky a nosia pekné svetríky.
A od ich frontmana som odkukala ako sa krepčí.
Ich príbeh
Hudbu začali spolu robiť keď mali asi 14 a chodili spolu na posh chlapčenskú školu. Robili covery Green Day a jamovali si.
Potom sa rozišli na univerzity.
Jeden na fotku, druhý na antropológiu a tretí na anglickú literatúru.
A keď sa navrátili, pokračovali v robení hudby a odvážne sa snažili vyhnúť skutočnej práci.
Album, čo poskladali v garáži u rodičov bol nominovaný na Mercury Prize. Čoskoro urobili druhý, Pala, ešte lepší a potom sa pod nimi zľahla zem.
Nedávno, asi pred rokom, sa objavili dve pesničky, ktoré naznačujú nový smer, ale toť vsio.
Snáď sa nám raz navrátia.
Prečo sú super
Lebo sú pop. Neboja sa písať šťastné, veselé, pozitívne veci, čo nie je ľahké. A ešte k tomu to robia nehlúpo a hrdo.
Lebo dbajú na gramatiku keď rozprávajú.
Lebo ich hudba je tu a teraz. "Pala" je uvedomenie si, že šťastie, ako všetko, je momentálne. Prchavé. A preto si akurát môžeme užívať prítomnosti.
Lebo tancujú. A človeku sa chce tancovať keď ich vidí a počuje. A tancovať je dôležité.
Oslobodzujúci Friendly Fires
Ja som ich mala rada, lebo majú chytľavé pesničky a nosia pekné svetríky.
A od ich frontmana som odkukala ako sa krepčí.
Ich príbeh
Hudbu začali spolu robiť keď mali asi 14 a chodili spolu na posh chlapčenskú školu. Robili covery Green Day a jamovali si.
Potom sa rozišli na univerzity.
Jeden na fotku, druhý na antropológiu a tretí na anglickú literatúru.
A keď sa navrátili, pokračovali v robení hudby a odvážne sa snažili vyhnúť skutočnej práci.
Album, čo poskladali v garáži u rodičov bol nominovaný na Mercury Prize. Čoskoro urobili druhý, Pala, ešte lepší a potom sa pod nimi zľahla zem.
Nedávno, asi pred rokom, sa objavili dve pesničky, ktoré naznačujú nový smer, ale toť vsio.
Snáď sa nám raz navrátia.
Prečo sú super
Lebo sú pop. Neboja sa písať šťastné, veselé, pozitívne veci, čo nie je ľahké. A ešte k tomu to robia nehlúpo a hrdo.
Lebo dbajú na gramatiku keď rozprávajú.
Lebo ich hudba je tu a teraz. "Pala" je uvedomenie si, že šťastie, ako všetko, je momentálne. Prchavé. A preto si akurát môžeme užívať prítomnosti.
Lebo tancujú. A človeku sa chce tancovať keď ich vidí a počuje. A tancovať je dôležité.
Oslobodzujúci Friendly Fires
nedeľa 21. júna 2015
Cisári
"Buď budeme strašne dobrí v nejakom žánri, alebo si vymyslíme vlastný."
A aj tak urobili. To, či je to ľahšia cesta neviem, ale joj, aká som rada, že sa ňou vydali.
Štýl, atmoška a kumšt, s akým títo džentlmeni tvorili sú bezprecedentné.
A ja som len neskonale vďačná nejakej vyššej entite, za to, že som ich spoznala a stihla.
Ich príbeh
Joj, u nich iba tie príbehy ich pesničiek by vystačili na román. Vlastne... vystačili im na muzikál.
Vydali 8 albumov. Väčšinou konceptuálnych. Spievajú o mafii, Rusku, cigánoch, vodke, revolveroch, malých deťoch, zlákoch... presne o tom, čo v ich idylickom Nórsku nemajú.
Popri tom, že majú rodiny, bežkujú, chodia na turné po celej Európe, lebo majú mrte fanušíkov napríklad v Nemecku a Rakúsku, stíhali vydávať jeden album za druhým.
Vraj energiu na to berú z čias, kedy museli ísť na vojnu. V Nórsku vás vyženú hore do lesov a velia vám tam dilinovia (ako všade). A z hnevu a frustrácie z tohoto obdobia čerpú dodnes na kreatívne účely.
Naposledy tak vytvorili veľkolepú trilógiu Violeta, Violeta. Trilógiu. Veľkolepú.
Dnes majú prestávku. Dlhú prestávku.
Prečo sú super
Lebo spĺňajú ich názor, že texty majú aj dobre znieť, aj byť zaujímavé, ak im rozumiete.
Lebo robia z nórčiny skvelý jazyk.
Lebo sú vtipní, štýloví a starnú s gráciou.
Lebo sú skvelí muzikanti.
Lebo majú najlepšie živé koncerty na svete a v galaxii. (resp. mali)
Lebo hrajú na organ, kontrabas, olejové barely, páčidlami a totálne ich rozflákajú. Na rešeto. Tie barely iba.
Veľkolepí, fenomenálni, neopakovateľní Kaizers Orchestra.
A aj tak urobili. To, či je to ľahšia cesta neviem, ale joj, aká som rada, že sa ňou vydali.
Štýl, atmoška a kumšt, s akým títo džentlmeni tvorili sú bezprecedentné.
A ja som len neskonale vďačná nejakej vyššej entite, za to, že som ich spoznala a stihla.
Ich príbeh
Joj, u nich iba tie príbehy ich pesničiek by vystačili na román. Vlastne... vystačili im na muzikál.
Vydali 8 albumov. Väčšinou konceptuálnych. Spievajú o mafii, Rusku, cigánoch, vodke, revolveroch, malých deťoch, zlákoch... presne o tom, čo v ich idylickom Nórsku nemajú.
Popri tom, že majú rodiny, bežkujú, chodia na turné po celej Európe, lebo majú mrte fanušíkov napríklad v Nemecku a Rakúsku, stíhali vydávať jeden album za druhým.
Vraj energiu na to berú z čias, kedy museli ísť na vojnu. V Nórsku vás vyženú hore do lesov a velia vám tam dilinovia (ako všade). A z hnevu a frustrácie z tohoto obdobia čerpú dodnes na kreatívne účely.
Naposledy tak vytvorili veľkolepú trilógiu Violeta, Violeta. Trilógiu. Veľkolepú.
Dnes majú prestávku. Dlhú prestávku.
Prečo sú super
Lebo spĺňajú ich názor, že texty majú aj dobre znieť, aj byť zaujímavé, ak im rozumiete.
Lebo robia z nórčiny skvelý jazyk.
Lebo sú vtipní, štýloví a starnú s gráciou.
Lebo sú skvelí muzikanti.
Lebo majú najlepšie živé koncerty na svete a v galaxii. (resp. mali)
Lebo hrajú na organ, kontrabas, olejové barely, páčidlami a totálne ich rozflákajú. Na rešeto. Tie barely iba.
Veľkolepí, fenomenálni, neopakovateľní Kaizers Orchestra.
Jarle
Ste tak na koncerte.
Čakáte na kapelu a dojde predskokan.
Sadne si, ako keby nič a začne sa prihovárať tým pár ľuďom, čo už si odložili kabáty.
Fešák to je, charizmu má a celkom zaujal.
Keď ale začne spievať, všetci prehodnotia, svoje plány a do radu na pivo sa postavia až v prestávke medzi ním a kapelou.
Toto je niečo, čo keď vidíte a počujete naživo, viete, že je to fenomén a ani vám nenapadne ho premeškať na záchode, alebo v šatni.
V polovici jeho setu už všetci spievali, tlieskali, hypnotizovane zízali a zabudli na koho koncert prišli.
A možno to len ja...
Jeho príbeh
Otec operný spevák, mama učiteľka hudby.
Bol členom dvoch úspešných rokových kapiel. Keď sa rozpadli, bol muzikantom pre iných hudobníkov. Hral na gitaru, basu, perkusie, flautu... barčo.
Raz bol rozhodnutý, že s hudbou skončí, začal študovať anglický jazyk a literatúru, reku bude učiteľom... nevydalo, zase padol do hudby. A jeden sa nemôže čudovať... on sa pre to zrodil.
Bol nominovaný na Grammy v kategórii najlepší R&B Album.
Ako prvý neameričan za posledných 20 rokov. Nór.
Dnes žije v New Yorku s krásnou ženou a krásnym dietkom.
Prečo je super
Lebo má nádherný hlas aj keď rozpráva.
Lebo jeho angličtina je absurdne super. Používa slová ako "flabbergasted".
Lebo každú nevýhodu vie otočiť na výhodu.
Lebo na popísanie vzťahov používa Star Wars metafory.
Lebo mrte komunikuje s publikom a to ho miluje.
Lebo je to gitarový mág a loopuje jak divý.
Štýlový soulový charizmák Jarle Bernhoft
Čakáte na kapelu a dojde predskokan.
Sadne si, ako keby nič a začne sa prihovárať tým pár ľuďom, čo už si odložili kabáty.
Fešák to je, charizmu má a celkom zaujal.
Keď ale začne spievať, všetci prehodnotia, svoje plány a do radu na pivo sa postavia až v prestávke medzi ním a kapelou.
Toto je niečo, čo keď vidíte a počujete naživo, viete, že je to fenomén a ani vám nenapadne ho premeškať na záchode, alebo v šatni.
V polovici jeho setu už všetci spievali, tlieskali, hypnotizovane zízali a zabudli na koho koncert prišli.
A možno to len ja...
Jeho príbeh
Otec operný spevák, mama učiteľka hudby.
Bol členom dvoch úspešných rokových kapiel. Keď sa rozpadli, bol muzikantom pre iných hudobníkov. Hral na gitaru, basu, perkusie, flautu... barčo.
Raz bol rozhodnutý, že s hudbou skončí, začal študovať anglický jazyk a literatúru, reku bude učiteľom... nevydalo, zase padol do hudby. A jeden sa nemôže čudovať... on sa pre to zrodil.
Bol nominovaný na Grammy v kategórii najlepší R&B Album.
Ako prvý neameričan za posledných 20 rokov. Nór.
Dnes žije v New Yorku s krásnou ženou a krásnym dietkom.
Prečo je super
Lebo má nádherný hlas aj keď rozpráva.
Lebo jeho angličtina je absurdne super. Používa slová ako "flabbergasted".
Lebo každú nevýhodu vie otočiť na výhodu.
Lebo na popísanie vzťahov používa Star Wars metafory.
Lebo mrte komunikuje s publikom a to ho miluje.
Lebo je to gitarový mág a loopuje jak divý.
Štýlový soulový charizmák Jarle Bernhoft
sobota 6. júna 2015
Prezradení
Prečo sú super
Lebo sú ohavne mladí. Bratia.
Lebo sú skromní a pracovití a rodičia by im vylepili, keby im to stúplo do hlavy.
Lebo nefajčia a iba jeden z nich pije. No jaké zodpovedné.
Lebo píšu pesničky. Tanečné, ale pesničky. So štruktúrou, spevom a tak. Pop.
Lebo spolupracujú so super ľuďmi.
Lebo vedia urobiť mrte pesničku aj z jednej vety.
Lebo majú pekné klipy.
Lebo majú radi Debussyho a v bežne mluve spomínajú Beethovena.
Lebo mixujú žánre. Až im to fanušíkovia tých žánrov vyčítajú (UK garage napríklad. Oni boom už nezažili, tak s tým pracujú, jak ich to baví, slobodne.).
Rozvážni perfekcionisti Disclosure
Lebo sú ohavne mladí. Bratia.
Lebo sú skromní a pracovití a rodičia by im vylepili, keby im to stúplo do hlavy.
Lebo nefajčia a iba jeden z nich pije. No jaké zodpovedné.
Lebo píšu pesničky. Tanečné, ale pesničky. So štruktúrou, spevom a tak. Pop.
Lebo spolupracujú so super ľuďmi.
Lebo vedia urobiť mrte pesničku aj z jednej vety.
Lebo majú pekné klipy.
Lebo majú radi Debussyho a v bežne mluve spomínajú Beethovena.
Lebo mixujú žánre. Až im to fanušíkovia tých žánrov vyčítajú (UK garage napríklad. Oni boom už nezažili, tak s tým pracujú, jak ich to baví, slobodne.).
Rozvážni perfekcionisti Disclosure
Rudimentál
Tento víkend stručne, lebo štátnice.
Prečo sú super
Lebo...pozrite si ich živé vystúpenia z BBC Radio 1 ... energia jak delo.
Lebo mixujú žánre.
Lebo sú to kamoši z detstva.
Lebo sú pracovití.
Lebo majú rodičov, čo by im vylepili, keby im to stúplo do hlavy.
Lebo by radi učili deti z mrzutých pomerov.
Lebo spolupracujú s mrte spevákmi.
Lebo dokážu urobiť parádnu pesničku aj z jednej vety.
Lebo majú najlepšie videoklipy.
Živí preživí Rudimental
Prečo sú super
Lebo...pozrite si ich živé vystúpenia z BBC Radio 1 ... energia jak delo.
Lebo mixujú žánre.
Lebo sú to kamoši z detstva.
Lebo sú pracovití.
Lebo majú rodičov, čo by im vylepili, keby im to stúplo do hlavy.
Lebo by radi učili deti z mrzutých pomerov.
Lebo spolupracujú s mrte spevákmi.
Lebo dokážu urobiť parádnu pesničku aj z jednej vety.
Lebo majú najlepšie videoklipy.
Živí preživí Rudimental
nedeľa 31. mája 2015
Ubolení
Jedni hovoria, že táto kapela robí presne to, čo mainstream pop potrebuje a robí to do extrému a druhí hovoria, že nech pôjde mainstream kamkoľvek, oni si pôjdu svojou originálnou cestou.
Vtipné.
Čo sa týka ich postoja, sú to podľa mňa asi najzaujímavejší hudobníci, čo poznám.
Dekadentní hedonici.
Alternatívne superstars.
Vypočítavo a funkčne autentickí a umelí zároveň.
Ich príbeh
Spoznali sa jeden večer, keď sa ich kamoši večer pred barom pobili, Namiesto toho, aby sa pridali, dali sa do reči a zistili, že vidia veci veľmi podobne.
Ich plán bol, stať sa hviezdami, ktoré nie sú blízke ľuďom z zmysle "kamoš odvedľa", ale ktoré sú nedosažiteľné, uctievané a výnimočné.
Keď si toto plánovali a nahrávali hudbu, boli nezamestnaní a žili na fazuľových konzervách.
Po podporu ale chodili v najlepších, na mieru šitých oblekoch (lebo veď ide o poctivý materiál, prešitie nie je také drahé a v Manchestri stále niekto umiera) a parádnych topánkach. Aby aspoň vyzerali, že nie sú úplní chudáci, lebo sa tak odmietali cítiť.
Topánky podľa nich povedia o človeku strašne veľa a biela košeľa je ideálny kus oblečenia. Vhodná na každú príležitosť, na svatbu aj na pohreb.
Konkurz na tanečnice do prvého videoklipu, natáčaného v ich štúdiu, čiže pivnici, vyvesili niekde v miestnom úrade, alebo kde a pol hodinu po začatí konkurzu prišla konečne prvá tanečnica. A aj posledná. Tak ju teda vzali, zaplatili jej posledných dvadsať libier, čo mali a ona tam zatancovala bizardným štýlom, ktorý je ale od vtedy typický pre všetky ich tanečnice.
Neskôr tento klip pretočili nanovo, v parádnych priestoroch a s viacerými, asi už lepšie zaplatenými tanečnicami, ale ja mám aj tak radšej ten prvý.
Do Londýna chodili Megabusom a do oblekov sa prezliekali na Victoria Station záchodoch a nakoniec podpísali kontrakt. V Británii ale na nich zo začiatku celkom kašľali a nevedeli ich veľmi uchopiť. Zato keď zistili, že niekde vo svete si ich všimli, prišli tam. A bolo jedno, či je to Bali, Fínsko, alebo zaprdená dedinka v Rusku.
Na Austráliu a Ameriku sa vybodli, ale zato Ázia a východná Európa z nich šalela. A tam chodili, lebo videli, že nie veľa kapiel to robí a tak je to vzácnosť a ľudia sú z toho hotoví.
Nejakým spôsobom ich hudba, štýl a najmä priame a exaltované texty prehovárajú viac k ľuďom, pre ktorých je angličtina druhý jazyk.
Kým doma boli poloalternatívne pop duo, za hranicami sa presúvali vlastným tryskáčom, randili s topmodelkami, demolovali hotely, orgiovali na nočnom poriadku a podľa vlastných slov si ani nepamätajú posledné koncerty z jednej zo šnúr, tak veľmi sa nechali uniesť.
Dnes žijú členovia tohoto dua ako pravé rockové hviezdy a neuveriteľne si to užívajú.
Prečo sú super
Lebo keď chceli Kylie Minoque na prvom CD-čku, proste jej ako začínajúca kapela napísali a poprosili ju a ona prišla.
Lebo mimo hudobnej persóny sú strašne vtipní a ironickí, ale ich hudba je tak extrémne emocionálna, až je to patetické. Ale vraj v skutočnom živote muži nemôžu natoľko vyjadrovať emócie, tak si to kompenzujú. Toto by naznačovalo, že ich hudba je rovnako úprimná, ako štylizovaná, čo sa mi ako myšlienka páči.
Lebo je to ďalší prípad hudby, ktorú si každý zaradí do iného žánru. (Asi sa dostávame k tomu, že postmoderne sa už fakt nedá ujsť.)
Lebo ich koncerty sú divadelné, hypnotické, patetické, dramatické a úchvatné.
Zmeska Nosferatu a Casablanky Hurts
Vtipné.
Čo sa týka ich postoja, sú to podľa mňa asi najzaujímavejší hudobníci, čo poznám.
Dekadentní hedonici.
Alternatívne superstars.
Vypočítavo a funkčne autentickí a umelí zároveň.
Ich príbeh
Spoznali sa jeden večer, keď sa ich kamoši večer pred barom pobili, Namiesto toho, aby sa pridali, dali sa do reči a zistili, že vidia veci veľmi podobne.
Ich plán bol, stať sa hviezdami, ktoré nie sú blízke ľuďom z zmysle "kamoš odvedľa", ale ktoré sú nedosažiteľné, uctievané a výnimočné.
Keď si toto plánovali a nahrávali hudbu, boli nezamestnaní a žili na fazuľových konzervách.
Po podporu ale chodili v najlepších, na mieru šitých oblekoch (lebo veď ide o poctivý materiál, prešitie nie je také drahé a v Manchestri stále niekto umiera) a parádnych topánkach. Aby aspoň vyzerali, že nie sú úplní chudáci, lebo sa tak odmietali cítiť.
Topánky podľa nich povedia o človeku strašne veľa a biela košeľa je ideálny kus oblečenia. Vhodná na každú príležitosť, na svatbu aj na pohreb.
Konkurz na tanečnice do prvého videoklipu, natáčaného v ich štúdiu, čiže pivnici, vyvesili niekde v miestnom úrade, alebo kde a pol hodinu po začatí konkurzu prišla konečne prvá tanečnica. A aj posledná. Tak ju teda vzali, zaplatili jej posledných dvadsať libier, čo mali a ona tam zatancovala bizardným štýlom, ktorý je ale od vtedy typický pre všetky ich tanečnice.
Neskôr tento klip pretočili nanovo, v parádnych priestoroch a s viacerými, asi už lepšie zaplatenými tanečnicami, ale ja mám aj tak radšej ten prvý.
Do Londýna chodili Megabusom a do oblekov sa prezliekali na Victoria Station záchodoch a nakoniec podpísali kontrakt. V Británii ale na nich zo začiatku celkom kašľali a nevedeli ich veľmi uchopiť. Zato keď zistili, že niekde vo svete si ich všimli, prišli tam. A bolo jedno, či je to Bali, Fínsko, alebo zaprdená dedinka v Rusku.
Na Austráliu a Ameriku sa vybodli, ale zato Ázia a východná Európa z nich šalela. A tam chodili, lebo videli, že nie veľa kapiel to robí a tak je to vzácnosť a ľudia sú z toho hotoví.
Nejakým spôsobom ich hudba, štýl a najmä priame a exaltované texty prehovárajú viac k ľuďom, pre ktorých je angličtina druhý jazyk.
Kým doma boli poloalternatívne pop duo, za hranicami sa presúvali vlastným tryskáčom, randili s topmodelkami, demolovali hotely, orgiovali na nočnom poriadku a podľa vlastných slov si ani nepamätajú posledné koncerty z jednej zo šnúr, tak veľmi sa nechali uniesť.
Dnes žijú členovia tohoto dua ako pravé rockové hviezdy a neuveriteľne si to užívajú.
Prečo sú super
Lebo keď chceli Kylie Minoque na prvom CD-čku, proste jej ako začínajúca kapela napísali a poprosili ju a ona prišla.
Lebo mimo hudobnej persóny sú strašne vtipní a ironickí, ale ich hudba je tak extrémne emocionálna, až je to patetické. Ale vraj v skutočnom živote muži nemôžu natoľko vyjadrovať emócie, tak si to kompenzujú. Toto by naznačovalo, že ich hudba je rovnako úprimná, ako štylizovaná, čo sa mi ako myšlienka páči.
Lebo je to ďalší prípad hudby, ktorú si každý zaradí do iného žánru. (Asi sa dostávame k tomu, že postmoderne sa už fakt nedá ujsť.)
Lebo ich koncerty sú divadelné, hypnotické, patetické, dramatické a úchvatné.
Zmeska Nosferatu a Casablanky Hurts
sobota 30. mája 2015
Futbalisti
Keď fičal drsný gangsta rap a temní chlapci, zjavili sa mládenci, ktorí priniesli svetlo, mladíckosť, vtip, šarm, príhody a skúsenosti a na tajnáša rozvahu, zodpovednosť a empatiu.
Keď sa stálo na energiu, polovica z tohoto dua to otočila tri krát.
Druhá polovica sa zdržala asi niekde pri šóre na hlas.
Keď príde na rozprávanie, jeden hovorí bárs dvadsaťkrát toľko, ako je štandard a druhý pôsobí.
Ale zato hovoriť aj pôsobiť veru títo dvaja vedia. A vedia aj robiť hudbu.
Ich príbeh
Obaja chodili na Brit school, ale ani jeden na hudbu.
Jordan si tak repoval a zistil, že keď mu pod tým spieva Harley, znie to super a aj ľuďom sa to viac páči.
Po škole ho presvedčil, nech tomu dajú rok a ak to nevyjde, pôjdu svojou cestou.
Po škole ho presvedčil, nech tomu dajú rok a ak to nevyjde, pôjdu svojou cestou.
O dva mesiace mali kontrakt.
Dôležití ľudia si ich našli na internetoch, kam hojne dávali svojpomocne, ale vynikajúco urobné klipy a dodnes cítia, že ich pesničky sú najlepšie, keď sú dorozprávané obrazom.
Poďľa mňa to vôbec nie je nevyhnutné a samotná hudba je bohatá, živá a rôznorodá. A najlepší sú naživo.
Prečo sú super
Lebo ich texty sú vtipné a bystré a kombinácia ich hlasov a prejavu funguje skvelo.
Lebo dnes dúfajú, že raz budú mať no.1, ktoré bude hovoriť o dôležitých sociálnych otázkach.
Lebo na koncertoch je človek presvedčený, že na niečom fičia. Aspoň jeden z nich. Neriadená strela.
Lebo majú živú kapelu (jedného otec tam je basgitarisa) ktorej dychová sekcia má najlepšie choreografie.
Lebo sú žánrovo rozptýlení. Patria do undergroundu, mainstreamu, všade a nikde.
Lebo rozdávajú číru radosť a energiu, ale nerobia to hlúpo. Oni to dokonca robia celkom dospelo.
Match made in heaven a.k.a. Rizzle Kicks
piatok 22. mája 2015
Ľudia sa menia... či?
Iba som našla neuveriteľne skvelú vec na internetoch.
Ak ste sa niekto namotali v poslednej dobe na Young Fathers, tu sú ešte kým sa nenaštvali a sú čarovní:
Tu a tu. (ak niekto viete, ako toto uchovať nadoma, dajte mi prosím vedieť)
Človek si až hovorí, nakoľko sú teraz verní svojej postate, a čo je ich podstata a či na tom vôbec záleží.
Juj, ale aj vtedy parádne trsali a energia bola stále tá istá...
Stále šantia, len inak.
Ak ste sa niekto namotali v poslednej dobe na Young Fathers, tu sú ešte kým sa nenaštvali a sú čarovní:
Tu a tu. (ak niekto viete, ako toto uchovať nadoma, dajte mi prosím vedieť)
Človek si až hovorí, nakoľko sú teraz verní svojej postate, a čo je ich podstata a či na tom vôbec záleží.
Juj, ale aj vtedy parádne trsali a energia bola stále tá istá...
Stále šantia, len inak.
Peter Doran
Toto je tak krehké a krásne, že sa až bojím o tom písať.
Ale kto som, aby som to komukoľvek odopierala.
Jeho príbeh
Keďže má pekný blog, kde pekne píše, nechcem tu žvástať a len poviem, ako som sa ja k tomuto stvoreniu dostala.
Počúvala som si raz tak, na odporúčanie milého kolegu, večernú šou Johna Creedna. Tento pán je neuveriteľný. Je to to, čo človek potrebuje večer k hrnčeku čaju, dažďu a k taburetke.
A on vám tam zrazu pustil pesničku, ktorá rezonovala s niečím, čo som ani nevedela, že existuje. A každá ďalšia sloha šokujúco presahovala tú predchádzajúcu. Nádherná vec toto.
A už som bola namotaná.
Keď som neskôr zistila, že bude vystupovať v neďalekom klube, bolo to ako keby som si to objednala vo vesmíre a on to expresne doručil.
Ešte teraz sa musím usmievať, keď si spomeniem, aká vďaka a pokora z neho išla, keď sme sa rozprávali.
A pritom na to som tam bola ja.
Prečo je super
Lebo patrí do klubu "moja babka je fanúšík".
Lebo sám je fanboy.
Lebo to, čo robí je jednoducho krásne.
Klenot, ktorý by som si najradšej nechala pre seba Peter Doran
Ale kto som, aby som to komukoľvek odopierala.
Jeho príbeh
Keďže má pekný blog, kde pekne píše, nechcem tu žvástať a len poviem, ako som sa ja k tomuto stvoreniu dostala.
Počúvala som si raz tak, na odporúčanie milého kolegu, večernú šou Johna Creedna. Tento pán je neuveriteľný. Je to to, čo človek potrebuje večer k hrnčeku čaju, dažďu a k taburetke.
A on vám tam zrazu pustil pesničku, ktorá rezonovala s niečím, čo som ani nevedela, že existuje. A každá ďalšia sloha šokujúco presahovala tú predchádzajúcu. Nádherná vec toto.
A už som bola namotaná.
Keď som neskôr zistila, že bude vystupovať v neďalekom klube, bolo to ako keby som si to objednala vo vesmíre a on to expresne doručil.
Ešte teraz sa musím usmievať, keď si spomeniem, aká vďaka a pokora z neho išla, keď sme sa rozprávali.
A pritom na to som tam bola ja.
Prečo je super
Lebo patrí do klubu "moja babka je fanúšík".
Lebo sám je fanboy.
Lebo to, čo robí je jednoducho krásne.
Klenot, ktorý by som si najradšej nechala pre seba Peter Doran
Nie, nemala som na mysli baskerville
Je čas na chuťovky z krásneho Írska.
Tohoto človeka prišla podporiť na jeho Dublinské vystúpenie parádna skupina kamošov, ktorí nesklamali a ofrflali každý jeho pokus o vtip, vyvrátili akékoľvek tvrdenie, že je priateľský a nakoniec tlieskali odušu, keď končil.
Jeho príbeh
Čím ďalej tým bežnejšie... netuším.
Viem len, že je z rovnakého okresu ako Maverick Sabre.
Že to nie je jeden človek, iba niekedy. Inak sú to dvaja bratia. Ale ja ich poznám iba ako jedného.
A ešte som zistila, že má vyštudovanú normálne že vysokú školu Jazzovú (ten jeden, čo si myslím, že je jediný v kapele).
Akurát vydali debutové EP, ktoré nemám.
Prečo je super
Lebo sa to zdá byť ako veľmi skromný, pokorný, vtipný človek (usudzujem iba z fb a reakcií jeho kamošov).
Lebo ho viem počúvať dokola, čo nie je tak bežné u mňa.
Lebo má charizmu, ktorá ma očarila prekvapivo rýchlo.
Lebo jeho hudba má dušu a atmosféru. Takú, že ono to niekedy vyzerá, že ten človek by ani hrať nechcel, ale musí, lebo to tak cíti.
Očarujúci Basciville
Tohoto človeka prišla podporiť na jeho Dublinské vystúpenie parádna skupina kamošov, ktorí nesklamali a ofrflali každý jeho pokus o vtip, vyvrátili akékoľvek tvrdenie, že je priateľský a nakoniec tlieskali odušu, keď končil.
Jeho príbeh
Čím ďalej tým bežnejšie... netuším.
Viem len, že je z rovnakého okresu ako Maverick Sabre.
Že to nie je jeden človek, iba niekedy. Inak sú to dvaja bratia. Ale ja ich poznám iba ako jedného.
A ešte som zistila, že má vyštudovanú normálne že vysokú školu Jazzovú (ten jeden, čo si myslím, že je jediný v kapele).
Akurát vydali debutové EP, ktoré nemám.
Prečo je super
Lebo sa to zdá byť ako veľmi skromný, pokorný, vtipný človek (usudzujem iba z fb a reakcií jeho kamošov).
Lebo ho viem počúvať dokola, čo nie je tak bežné u mňa.
Lebo má charizmu, ktorá ma očarila prekvapivo rýchlo.
Lebo jeho hudba má dušu a atmosféru. Takú, že ono to niekedy vyzerá, že ten človek by ani hrať nechcel, ale musí, lebo to tak cíti.
Očarujúci Basciville
sobota 16. mája 2015
Metelica
Chvíľu som zvažovala, či ho sem dať, ale keď nie teraz, asi by som ho nikdy nespomenula a to by bola škoda.
Tretí tento víkend. Na to si nezvykajte, to je iba tým ročníkom ´94.
(Joj, epická trojica títo. Všetci super, každý iný.)
Jeho príbeh
Netuším.
Fakt, tento človek temer neexistuje vo vodách inernetu, v ktorých ja brázdim. Viem len, že je celkom uznávaný v undergroundových freestylových kruhoch. Dajú sa nájsť videá ako úspešne disuje druhých. Čo, ako už viete, pre mňa znamená, že nemá v hlave nasraté.
Prečo je super
Lebo z neho ide krásna priama pozitívna energia. Taká až tínedžerská.
Lebo spieva prekvapivo slušne, akože bez nadávok a bez feťáckych tém.
Lebo na otázku, čo je zmyslom života vám dokáže povedať, že mať dieťa a dobre ho vychovať. Aby to dieťa potom dobre vychovalo svoje dieťa a tak bude svet lepší. No nemajte ho radi.
Rozbehnutý, vysmiaty Blizzard
Tretí tento víkend. Na to si nezvykajte, to je iba tým ročníkom ´94.
(Joj, epická trojica títo. Všetci super, každý iný.)
Jeho príbeh
Netuším.
Fakt, tento človek temer neexistuje vo vodách inernetu, v ktorých ja brázdim. Viem len, že je celkom uznávaný v undergroundových freestylových kruhoch. Dajú sa nájsť videá ako úspešne disuje druhých. Čo, ako už viete, pre mňa znamená, že nemá v hlave nasraté.
Prečo je super
Lebo z neho ide krásna priama pozitívna energia. Taká až tínedžerská.
Lebo spieva prekvapivo slušne, akože bez nadávok a bez feťáckych tém.
Lebo na otázku, čo je zmyslom života vám dokáže povedať, že mať dieťa a dobre ho vychovať. Aby to dieťa potom dobre vychovalo svoje dieťa a tak bude svet lepší. No nemajte ho radi.
Rozbehnutý, vysmiaty Blizzard
Kráľ Archy
Ak ma kvôli niektorým príspevkom rešerš nalomí a začnem pochybovať o úžasnosti rešeršovaného (kým si ho znova nevypočujem a pochybnosti sú fuč), tak teraz to je naopak a len žasnem...
Ak som pri Jakeovi Buggovi nespomenula, že je ročník ´94, tak je. Rovnako ako tento zázrak.
´94 bol evidentne mega ročník.
Mega.
Jeho príbeh
Nemal úplne v pohode detstvo. Mal problém s inštitúciami, najprv školou, potom psychológmi a tak... i keď nakoniec skončil na Brit School a to je niečo.
Obaja rodičia boli svojím spôsobom hudobníci, umelci, aj keď nie profesionálne.
Jeho stará duša mala problém s fungovaním v tomto svete a tak mladosť prežil ako osamelý, nahnevaný vydedenec.
Jeho interviá až záhadne často prerastú do inšpirujúcich filozofických úvah. Prekvapivo hlbokých. (Až sa hanbím, keď píšem, že prekvapivo.)
Vedome využíva obdobie, kedy je dosť mladý na to, aby bol slobodný vyjadriť sa a dosť starý na to, aby ho niekto počúval.
Jeho postoj k hudbe sa mi niekedy zdá nádherne konceptuálny, premyslený a zároveň osobný a intímny.
Prečo je super
Lebo začínal ako Zoo Kid a má rád zvieratká.
Lebo má šokujúci, podmanivý hlas a super košele.
Lebo je to cynický romantik.
Lebo nemá žáner, čo je vždy super.
Lebo je akoby bytostne kreatívny a otvorený.
Lebo rád hľadá krásno a dobro.
Lebo prekvapuje. Prekvapuje, učí a inšpiruje.
Neuchopiteľný King Krule
Ak som pri Jakeovi Buggovi nespomenula, že je ročník ´94, tak je. Rovnako ako tento zázrak.
´94 bol evidentne mega ročník.
Mega.
Jeho príbeh
Nemal úplne v pohode detstvo. Mal problém s inštitúciami, najprv školou, potom psychológmi a tak... i keď nakoniec skončil na Brit School a to je niečo.
Obaja rodičia boli svojím spôsobom hudobníci, umelci, aj keď nie profesionálne.
Jeho stará duša mala problém s fungovaním v tomto svete a tak mladosť prežil ako osamelý, nahnevaný vydedenec.
Jeho interviá až záhadne často prerastú do inšpirujúcich filozofických úvah. Prekvapivo hlbokých. (Až sa hanbím, keď píšem, že prekvapivo.)
Vedome využíva obdobie, kedy je dosť mladý na to, aby bol slobodný vyjadriť sa a dosť starý na to, aby ho niekto počúval.
Jeho postoj k hudbe sa mi niekedy zdá nádherne konceptuálny, premyslený a zároveň osobný a intímny.
Prečo je super
Lebo začínal ako Zoo Kid a má rád zvieratká.
Lebo má šokujúci, podmanivý hlas a super košele.
Lebo je to cynický romantik.
Lebo nemá žáner, čo je vždy super.
Lebo je akoby bytostne kreatívny a otvorený.
Lebo rád hľadá krásno a dobro.
Lebo prekvapuje. Prekvapuje, učí a inšpiruje.
Neuchopiteľný King Krule
rodený Kennedy
Toto je mierne oriešok.
Totiž, veľmi zodpovedne som si išla "naštudovať" niečo o tomto človeku, a na chvíľu ma to normálne takmer odradilo o ňom písať. Sú tu totiž názory, nemám prečo tvrdiť, že nepravdivé, že je iba manufaktúrne umelo vytvorený a predávaný produkt a vôbec nie je originálny a jeho veci nie sú na sto percent autorské.
Nuž... možno nie sú, ale umenie je často kolektívne a sama viem, že to neznamená, že by sa ten jeden autor stratil. A keď vidím a počujem tohoto človeka, nemôžem si pomôcť a som presvedčená o tom, že on je tu tým, vďaka komu je jeho hudba taká, aká je.
Jeho príbeh
Stručne. V dvanástich začal hrať na gitaru, v šestnástich odišiel zo školy a koncertoval, v osemnástich vydal mrte debut a necelý rok na to druhý album v USA s mrte prducentom, ktorého kým nestretol nepoznal a bolo mu to asi rovnako šumafuk ako mne.
A hej, je celkom dosť (mrte) populárny ako v Británii, tak v USA.
Taký ten, čo ho majú radi dcéry aj mamky.
Prečo je super
Lebo má štýl a charizmu.
Lebo keď prichádza na pódium, prichádza spolu s kapelou a človek ani nevie, ktorý to je.
Lebo nemusí rozprávať, aby komunikoval s publikom. Ako introvert veľmi málo rozpráva medzi pesničkami a ľudia sa niekedy sťažujú. Ale to akoby si nevšimli tú celú jeho dušu, čo necháva v pesničkách.
Lebo si zvolil v podstate šarmantnú persónu "mám všetko na háku", aby si chránil súkromie a seba samého, keď toto šialenstvo okolo neho vzniklo.
Lebo, nech to znie akokoľvek hrozne, z jeho hudby vychádza, že je to jeden citlivý, dumavý, mierne feťácky, rozumný, no správne detinský mladý muž.
Pôvabne (ne)ignorantský Jake Bugg
Totiž, veľmi zodpovedne som si išla "naštudovať" niečo o tomto človeku, a na chvíľu ma to normálne takmer odradilo o ňom písať. Sú tu totiž názory, nemám prečo tvrdiť, že nepravdivé, že je iba manufaktúrne umelo vytvorený a predávaný produkt a vôbec nie je originálny a jeho veci nie sú na sto percent autorské.
Nuž... možno nie sú, ale umenie je často kolektívne a sama viem, že to neznamená, že by sa ten jeden autor stratil. A keď vidím a počujem tohoto človeka, nemôžem si pomôcť a som presvedčená o tom, že on je tu tým, vďaka komu je jeho hudba taká, aká je.
Jeho príbeh
Stručne. V dvanástich začal hrať na gitaru, v šestnástich odišiel zo školy a koncertoval, v osemnástich vydal mrte debut a necelý rok na to druhý album v USA s mrte prducentom, ktorého kým nestretol nepoznal a bolo mu to asi rovnako šumafuk ako mne.
A hej, je celkom dosť (mrte) populárny ako v Británii, tak v USA.
Taký ten, čo ho majú radi dcéry aj mamky.
Prečo je super
Lebo má štýl a charizmu.
Lebo keď prichádza na pódium, prichádza spolu s kapelou a človek ani nevie, ktorý to je.
Lebo nemusí rozprávať, aby komunikoval s publikom. Ako introvert veľmi málo rozpráva medzi pesničkami a ľudia sa niekedy sťažujú. Ale to akoby si nevšimli tú celú jeho dušu, čo necháva v pesničkách.
Lebo si zvolil v podstate šarmantnú persónu "mám všetko na háku", aby si chránil súkromie a seba samého, keď toto šialenstvo okolo neho vzniklo.
Lebo, nech to znie akokoľvek hrozne, z jeho hudby vychádza, že je to jeden citlivý, dumavý, mierne feťácky, rozumný, no správne detinský mladý muž.
Pôvabne (ne)ignorantský Jake Bugg
piatok 8. mája 2015
Vraj maďarské priezvisko
Keď už sme pri ľuďoch, čo si idú svoje, vrátim sa k hudbe.
Títo sa nemajú prečo báť, že by neboli pochopení, ale ich sloboda a presvedčenie ich asi k veľkej sláve nedovedú.
Duo, ktoré má čarovnú auru a asi najzaujímavejších, najoddanejších fanúšikov.
Ich príbeh
Voľakedy dávno zamestnali nadšeného fanúšika ako gitarového technika. Bol ním Ed Sheeran, ktorý sa veľa naučil a dodnes ich spomína. Nie veľmi sa mi tu o tom chce písať, lebo si to akoby nezaslúžia. Nezaslúžia si naveky ostať tí, čo ovplyvnili veľkého Eda Sheerena.
Ovplyvnili ho kvôli niečomu. A to niečo tu je s ním, alebo bez neho.
A rovnako nie sú obeťami toho, že im vykradol štýl a teraz si všetci myslia, že oni kopčia jeho. To je tiež hlúposť a je to jedno.
V kocke:
Založili si svoj label.
Potom mali jeden komerčne úspešný hit.
Potom sa rozpadli. (Jeden išiel na výlet do Palestíny, druhý hral po kapelách.)
Potom sa dali zase dokopy.
A medzitým napísali veľa veľa krásnych pesničiek, ktoré neuveriteľne rezonujú s ľuďmi.
Prečo sú super
Lebo sú takí voľajakí správne spirituálni.
Lebo píšu z duše. Narovinu.
Lebo na ich koncerte nájdete zaľúbené páry, zazobané paničky, fubalových fanatikov aj pubescentných drsňákov... všetkých ich tam nájdete ako poznajú každé slovo ich textov a neboja sa spolu spievať.
Lebo majú radi ľudí a chcú im dávať niečo pekné, aby sa tešili a aby im bolo dobre... a ľudia akoby boli zase radi, že niekto verbalizuje to, čo oni cítia.
Lebo na koncertoch sú jedni z vás, a nie je to iba tým, že spievajú medzi ľuďmi, s ľuďmi a pre ľudí, ale akoby za ľudí.
Krásni krásni Nizlopi
Títo sa nemajú prečo báť, že by neboli pochopení, ale ich sloboda a presvedčenie ich asi k veľkej sláve nedovedú.
Duo, ktoré má čarovnú auru a asi najzaujímavejších, najoddanejších fanúšikov.
Ich príbeh
Voľakedy dávno zamestnali nadšeného fanúšika ako gitarového technika. Bol ním Ed Sheeran, ktorý sa veľa naučil a dodnes ich spomína. Nie veľmi sa mi tu o tom chce písať, lebo si to akoby nezaslúžia. Nezaslúžia si naveky ostať tí, čo ovplyvnili veľkého Eda Sheerena.
Ovplyvnili ho kvôli niečomu. A to niečo tu je s ním, alebo bez neho.
A rovnako nie sú obeťami toho, že im vykradol štýl a teraz si všetci myslia, že oni kopčia jeho. To je tiež hlúposť a je to jedno.
V kocke:
Založili si svoj label.
Potom mali jeden komerčne úspešný hit.
Potom sa rozpadli. (Jeden išiel na výlet do Palestíny, druhý hral po kapelách.)
Potom sa dali zase dokopy.
A medzitým napísali veľa veľa krásnych pesničiek, ktoré neuveriteľne rezonujú s ľuďmi.
Prečo sú super
Lebo sú takí voľajakí správne spirituálni.
Lebo píšu z duše. Narovinu.
Lebo na ich koncerte nájdete zaľúbené páry, zazobané paničky, fubalových fanatikov aj pubescentných drsňákov... všetkých ich tam nájdete ako poznajú každé slovo ich textov a neboja sa spolu spievať.
Lebo majú radi ľudí a chcú im dávať niečo pekné, aby sa tešili a aby im bolo dobre... a ľudia akoby boli zase radi, že niekto verbalizuje to, čo oni cítia.
Lebo na koncertoch sú jedni z vás, a nie je to iba tým, že spievajú medzi ľuďmi, s ľuďmi a pre ľudí, ale akoby za ľudí.
Krásni krásni Nizlopi
Artsy entry
So...one little sneaky non-music entry. Sorry.
My job is to tell stories. And we have only two rules.
1. Don´t bore.
2. Don´t confuse.
Last week I met an artist, whose films are both boring and confusing ... (he looked like he wouldn´t take it as an offense, cause it´s not, honest).
There was this lecture in my favourite Dublin gallery, The Hugh Lane by Declan Clarke.
I sat through about hour and half of his work displayed there.
Gallery films, you know, the type that somehow count on you coming in and leaving at any time. Giving more of a vibe and concept, than a story to follow.
The lecture afterwards was amazing and inspiring.
He talked about different subjects with a great passion.
The thoughts behind the films were (unlike with loads of cinema filmmakers) really complex, profound and interesting. The radius of meanings and ideas was rather shocking to me. Politics, history, art... Even the structure was more elaborate than one would say at the first glance.
So why making it the way, that the viewer won´t get it?
I asked him.
And his answer, as well as his actual approach is still very liberating to me.
I can´t quote it and I doubt I can explain it, but here:
There are people, who will get it exactly as he intended to and who will find all the symbols and meanings.
Ambiguity is good.
He doesn´t force you where you should look and what you should see (as movies do). He just shows the whole thing and you decide what you see.
And why is it liberating?
Because for a change I met a filmmaker, who just tells what he wants to, the way he wants to.
And you know what?
It works.
The things that he says can´t be said any other way. If you won´t get them, well... pity. But you´ll get something else. It gives you, as a viewer a certain feeling of competence. Which is sometimes better than the usual certainty of competence. But that´s a false certainty and it always kicks in.
So go, anywhere, somewhere, if you have time. Look around you.
There´s always something to remind you that things can be done differently and that you´re free.
My job is to tell stories. And we have only two rules.
1. Don´t bore.
2. Don´t confuse.
Last week I met an artist, whose films are both boring and confusing ... (he looked like he wouldn´t take it as an offense, cause it´s not, honest).
There was this lecture in my favourite Dublin gallery, The Hugh Lane by Declan Clarke.
I sat through about hour and half of his work displayed there.
Gallery films, you know, the type that somehow count on you coming in and leaving at any time. Giving more of a vibe and concept, than a story to follow.
The lecture afterwards was amazing and inspiring.
He talked about different subjects with a great passion.
The thoughts behind the films were (unlike with loads of cinema filmmakers) really complex, profound and interesting. The radius of meanings and ideas was rather shocking to me. Politics, history, art... Even the structure was more elaborate than one would say at the first glance.
So why making it the way, that the viewer won´t get it?
I asked him.
And his answer, as well as his actual approach is still very liberating to me.
I can´t quote it and I doubt I can explain it, but here:
There are people, who will get it exactly as he intended to and who will find all the symbols and meanings.
Ambiguity is good.
He doesn´t force you where you should look and what you should see (as movies do). He just shows the whole thing and you decide what you see.
And why is it liberating?
Because for a change I met a filmmaker, who just tells what he wants to, the way he wants to.
And you know what?
It works.
The things that he says can´t be said any other way. If you won´t get them, well... pity. But you´ll get something else. It gives you, as a viewer a certain feeling of competence. Which is sometimes better than the usual certainty of competence. But that´s a false certainty and it always kicks in.
So go, anywhere, somewhere, if you have time. Look around you.
There´s always something to remind you that things can be done differently and that you´re free.
sobota 2. mája 2015
Profesor
Tento umelec je asi najviac odveci spomedzi tých, čo tu zatiaľ mám.
Mám ho rada najmä vďaka tomu, aká z neho ide energia.
Jeho texty a poznámky vedia byť hulvátske a vulgárne, ale vzápätí počujete, ako v rozhovore nonšalantne vysvetľuje, ako by najradšej naučil všetkých slušnosti, lebo galantnosť a úroveň nie je o peniazoch, ale o tom, ako sa k sebe navzájom správame.
Šarmantný, vtipný, drzý, ale džentlmen s mravmi starej školy.
Jeho príbeh
Jeden z tých smutnejších.
Vyrastal v Hackney. Jeho školské fotky sú moje obľúbené. Hneď vidíte, ktorý to je, lebo tam ako jediný beloch svieti.
Mama ho mala v 16tich, s otcom mal zlý vzťah a málo sa stretávali, keď mal 18 musel ho identifikovať v márnici potom, ako sa obesil. Vychovávala ho babka a prababka, ktoré ho podporovali, verili mu a vštepili mu všetky dobré hodnoty. Vďaka nim sa stal aj zvedavým, bystrým nerdom.
Neskôr nechodil veľmi do školy a predával trávu, ale čo už, zobral, čo prišlo. (Odtiaľ aj jeho prezývka.)
K rozprávacej hudbe sa dostal bezprecentným spôsobom. Náhodou sa dostal k freestylu na nejakej žúrovici a išlo mu to. Tak sa vybral na súťaž. Takú tú, kde sa oproti sebe postavia dvaja ludia a začnú si kreatívne nadávať. Aspoň myslím.
Napriek tomu, že nemal žiadne skúsenosti a nebol si nejak istý, vyhral. A neprehral až do finále. A to zopakoval dva krát. (Dlho bol jediný, komu sa podarilo vyhggať 7 battlov za.sebou a neviem, či ho niekto prekonal, tak si nebudem vymýšľať.)
Dnes vydáva fajn albumy, veľa na nich spolupracuje s inými. Často dobrými kamošmi. Celkom zkomerčnel, ale berie to s nadhľadom a je to veľmi počúvateľné, plné energie a satiry.
Prečo je super
Lebo jeho prejav vie byť veľmi svieži, nápaditý, kreatívny, vulgárny, oplzlý a humusný ale aj kultivovaný, šarmantný a citlivý. Má skvelú slovnú zásobu a myslí mu to neuveriteľne rýchlo.
Lebo je aktívny v debate o psychickom zdraví, keďže má od detstva problémy s depresiou a úzkosťou.
Lebo je smiešny na sociálnych sieťach, hundroš, ale nikdy neberie veci príliž vážne.
Lebo jeho babka ešte dnes chodí na jeho koncerty a hrdo sa hlási k tomu, že je jej.
A lebo dokazuje, že sa to dá ak človek chce a že aj tých pár málo ľudí veľa znamená
Motivačný pesimista Professor Green
Mám ho rada najmä vďaka tomu, aká z neho ide energia.
Jeho texty a poznámky vedia byť hulvátske a vulgárne, ale vzápätí počujete, ako v rozhovore nonšalantne vysvetľuje, ako by najradšej naučil všetkých slušnosti, lebo galantnosť a úroveň nie je o peniazoch, ale o tom, ako sa k sebe navzájom správame.
Šarmantný, vtipný, drzý, ale džentlmen s mravmi starej školy.
Jeho príbeh
Jeden z tých smutnejších.
Vyrastal v Hackney. Jeho školské fotky sú moje obľúbené. Hneď vidíte, ktorý to je, lebo tam ako jediný beloch svieti.
Mama ho mala v 16tich, s otcom mal zlý vzťah a málo sa stretávali, keď mal 18 musel ho identifikovať v márnici potom, ako sa obesil. Vychovávala ho babka a prababka, ktoré ho podporovali, verili mu a vštepili mu všetky dobré hodnoty. Vďaka nim sa stal aj zvedavým, bystrým nerdom.
Neskôr nechodil veľmi do školy a predával trávu, ale čo už, zobral, čo prišlo. (Odtiaľ aj jeho prezývka.)
K rozprávacej hudbe sa dostal bezprecentným spôsobom. Náhodou sa dostal k freestylu na nejakej žúrovici a išlo mu to. Tak sa vybral na súťaž. Takú tú, kde sa oproti sebe postavia dvaja ludia a začnú si kreatívne nadávať. Aspoň myslím.
Napriek tomu, že nemal žiadne skúsenosti a nebol si nejak istý, vyhral. A neprehral až do finále. A to zopakoval dva krát. (Dlho bol jediný, komu sa podarilo vyhggať 7 battlov za.sebou a neviem, či ho niekto prekonal, tak si nebudem vymýšľať.)
Dnes vydáva fajn albumy, veľa na nich spolupracuje s inými. Často dobrými kamošmi. Celkom zkomerčnel, ale berie to s nadhľadom a je to veľmi počúvateľné, plné energie a satiry.
Prečo je super
Lebo jeho prejav vie byť veľmi svieži, nápaditý, kreatívny, vulgárny, oplzlý a humusný ale aj kultivovaný, šarmantný a citlivý. Má skvelú slovnú zásobu a myslí mu to neuveriteľne rýchlo.
Lebo je aktívny v debate o psychickom zdraví, keďže má od detstva problémy s depresiou a úzkosťou.
Lebo je smiešny na sociálnych sieťach, hundroš, ale nikdy neberie veci príliž vážne.
Lebo jeho babka ešte dnes chodí na jeho koncerty a hrdo sa hlási k tomu, že je jej.
A lebo dokazuje, že sa to dá ak človek chce a že aj tých pár málo ľudí veľa znamená
Motivačný pesimista Professor Green
Plán Bé
Tento človek je autorom jedného z mojich obľúbených citátov (Áno, reper. No a čo.)
"If you´re a fan of me, you should be a fan of everything I do."
Znie to hrozne, ja viem.
Ale s kontextom je to jedno odvážne, sebavedomé, pravdivé vyjadrenie, ktoré dokazuje vieru v autorskú integritu a dôveru v samostatnosť a schopnosti diváka. K tomu sa ale dostaneme.
Jeho príbeh
Nemal najšťastnejšie detstvo, ale ani na tom nebol najhoršie (hodnotná informácia right here, nemáte začo).
Začal spievať R&B, v čom sa necítil úplne ok a tak jeho plán B bol rap. Vydal drsný album a získal si akú takú fanúšikovskú základňu a dostal sa do povedomia kritiky.
Potom ale prišiel so Stricklandom Banksom. Koncepčný album, ktorý rozpráva ucelený príbeh, sprevádzaný štýlovými videoklipmi. Celé dobre. Urobil to, aby mohol skladať hudbu, lebo tvrdí, že rap je iba kradnutie hudby a beatov a tak a on je predsa skladateľ.
Tento soulový, chytľavý album sa rýchlo stal obľúbeným medzi všeobecnou verejnosťou. Pokračoval v soulovej atmosfére, ktorú načala Amy Winehouse, ale keď si vezmete, že dovtedy bol tento mladý muž vulgárny, drsniacky reper, bolo to mierne riskantné.
Ale to nie je to najriskantnejšie, čo urobil...
Predstavte si... mrte ľudí vás počúva, davy na vás chodia, spievajú vaše pesničky, rotujú ich rádiá a čo ja viem, asi sa pohodlne váľate v prachoch. Čo urobíte?
Predsa drsniacky reperský, politický album, ktorý bude soundtrackom k vášmu feťácko-gangsterskému celovečeráku. HA!
Budete proste veriť v to, že máte talent aj na niečo iné, že ak urobíte všetko, čo je vo vašich silách a budete si veriť, výsledok bude kvalitný. A rovnako budete veriť, že ak ľudia spoznali, že čo ste robili doteraz bolo dobré, spoznajú, že niečo je dobré, aj keď to bude iné a nečakané.
A tento prístup je pre mňa osobne veľmi oslobodzujúci. Neráta s vyšťavovaním fanúšikov a využívaní správneho momentu.
Ukazuje koncept umelca ako aktívnej osobnosti, ktorá sa učí, rastie, nepovyšuje sa nad svojich poslucháčov.
Prečo je super
Lebo sa zabáva. Berie sa vážne, ale s rezervou.
Lebo si zakladá na remeselnej zručnosti písania a skladania.
Lebo podporuje ľudí, u ktorých vidí talent a zanietenie (aj pri starom Saberovi som ho spomínala).
Lebo berie zodpovednosť za energiu, ktorú do jeho projektov vložia všetci zúčastnení.
Lebo vyzerá trošičku ako vypatlanec, ale keď človek počúva, čo hovorí, hovorí fakt múdro.
Vždy inšpiratívny Plan B.
"If you´re a fan of me, you should be a fan of everything I do."
Znie to hrozne, ja viem.
Ale s kontextom je to jedno odvážne, sebavedomé, pravdivé vyjadrenie, ktoré dokazuje vieru v autorskú integritu a dôveru v samostatnosť a schopnosti diváka. K tomu sa ale dostaneme.
Jeho príbeh
Nemal najšťastnejšie detstvo, ale ani na tom nebol najhoršie (hodnotná informácia right here, nemáte začo).
Začal spievať R&B, v čom sa necítil úplne ok a tak jeho plán B bol rap. Vydal drsný album a získal si akú takú fanúšikovskú základňu a dostal sa do povedomia kritiky.
Potom ale prišiel so Stricklandom Banksom. Koncepčný album, ktorý rozpráva ucelený príbeh, sprevádzaný štýlovými videoklipmi. Celé dobre. Urobil to, aby mohol skladať hudbu, lebo tvrdí, že rap je iba kradnutie hudby a beatov a tak a on je predsa skladateľ.
Tento soulový, chytľavý album sa rýchlo stal obľúbeným medzi všeobecnou verejnosťou. Pokračoval v soulovej atmosfére, ktorú načala Amy Winehouse, ale keď si vezmete, že dovtedy bol tento mladý muž vulgárny, drsniacky reper, bolo to mierne riskantné.
Ale to nie je to najriskantnejšie, čo urobil...
Predstavte si... mrte ľudí vás počúva, davy na vás chodia, spievajú vaše pesničky, rotujú ich rádiá a čo ja viem, asi sa pohodlne váľate v prachoch. Čo urobíte?
Predsa drsniacky reperský, politický album, ktorý bude soundtrackom k vášmu feťácko-gangsterskému celovečeráku. HA!
Budete proste veriť v to, že máte talent aj na niečo iné, že ak urobíte všetko, čo je vo vašich silách a budete si veriť, výsledok bude kvalitný. A rovnako budete veriť, že ak ľudia spoznali, že čo ste robili doteraz bolo dobré, spoznajú, že niečo je dobré, aj keď to bude iné a nečakané.
A tento prístup je pre mňa osobne veľmi oslobodzujúci. Neráta s vyšťavovaním fanúšikov a využívaní správneho momentu.
Ukazuje koncept umelca ako aktívnej osobnosti, ktorá sa učí, rastie, nepovyšuje sa nad svojich poslucháčov.
Prečo je super
Lebo sa zabáva. Berie sa vážne, ale s rezervou.
Lebo si zakladá na remeselnej zručnosti písania a skladania.
Lebo podporuje ľudí, u ktorých vidí talent a zanietenie (aj pri starom Saberovi som ho spomínala).
Lebo berie zodpovednosť za energiu, ktorú do jeho projektov vložia všetci zúčastnení.
Lebo vyzerá trošičku ako vypatlanec, ale keď človek počúva, čo hovorí, hovorí fakt múdro.
Vždy inšpiratívny Plan B.
sobota 25. apríla 2015
Rebelská šabľa (kto príde so schopnejším prekladom, sem ho)
Joj, za týmto aj na kraj sveta.
Írsko-Britský nonkonformista. Keď už sme v dnešných postoch pri soule a mládencoch, čo znejú inak ako vyzerajú, ostaneme tam ešte chvíľku.
Keď si spomeniem na časy, kedy som ho prvýkrát počula, asi štyri roky dozadu, niektorí hundrali, že na čo sa to hrá, že vôbec nie je Jamajčan ani černoch a čo to zo seba robí. Stále budú takí hundroši a ja im to neberiem. Je čudný. Ale ako nás na škole učia: "hrdina musí byť čudný". A k tomuto hrdinovi sa pravidelne už tie štyri roky vraciam.
Jeho príbeh
Narodený v Hackney, vyrastal v Írsku a potom sa viac menej pod krídlami Plan(a) B vrátil do Londýna. Prvá mixtape The Travelling Man je jedna z tých, na ktoré sa dobre bliaka za volantom, ale ktoré sa dajú aj počúvať a nerobiť nič iné. Veľmi mladícke, energické, ale s atmosférou.
Debutový album, ktorý nasledoval bol mrte. Politický, soulový, romantický a rebelský.
Veľké veci chce tento človek rozprávať a na jeho príbehu nie je v podstate nič extra. Čerpe z toho, čo prežil a nebojí sa hovoriť aj o tom, čo (podľa mňa) neprežil, ale je nutné o tom hovoriť.
Keď spieva, znie skvelo, ale jeho zanietenie niekedy pôsobí akoby arogantne. Nedajte sa odradiť, len počúvajte. A keď nevystupuje, je to zrazu skromný, vďačný a otvorený človek so zápalom pre hudbu, ktorý strhne barskoho, človek s láskou k dobrému jedlu, dobrým ľuďom a dobrej hudbe.
oh... a o chvíľku mu vyjde druhý album... už je vidno hlavičku.
Prečo je super
Lebo ten prízvuk nie je Jamajský, ale írsko-voľaký.
Lebo spieva v príbehoch.
Lebo hudba má byť podľa neho skromná, úprimná a má ľudí spájať (no a kto by takú nechcel).
Lebo berie svoje postavenie, ako umelca, spoločensky veľmi zodpovedne (a aj takých treba).
Lebo je to taký ten človek, z ktorého úst klišé vie znieť autenticky a niektoré klišé si nezaslúžia, aby sme sa nad nimi nezamysleli.
Balzam na dušu Maverick Sabre
Írsko-Britský nonkonformista. Keď už sme v dnešných postoch pri soule a mládencoch, čo znejú inak ako vyzerajú, ostaneme tam ešte chvíľku.
Keď si spomeniem na časy, kedy som ho prvýkrát počula, asi štyri roky dozadu, niektorí hundrali, že na čo sa to hrá, že vôbec nie je Jamajčan ani černoch a čo to zo seba robí. Stále budú takí hundroši a ja im to neberiem. Je čudný. Ale ako nás na škole učia: "hrdina musí byť čudný". A k tomuto hrdinovi sa pravidelne už tie štyri roky vraciam.
Jeho príbeh
Narodený v Hackney, vyrastal v Írsku a potom sa viac menej pod krídlami Plan(a) B vrátil do Londýna. Prvá mixtape The Travelling Man je jedna z tých, na ktoré sa dobre bliaka za volantom, ale ktoré sa dajú aj počúvať a nerobiť nič iné. Veľmi mladícke, energické, ale s atmosférou.
Debutový album, ktorý nasledoval bol mrte. Politický, soulový, romantický a rebelský.
Veľké veci chce tento človek rozprávať a na jeho príbehu nie je v podstate nič extra. Čerpe z toho, čo prežil a nebojí sa hovoriť aj o tom, čo (podľa mňa) neprežil, ale je nutné o tom hovoriť.
Keď spieva, znie skvelo, ale jeho zanietenie niekedy pôsobí akoby arogantne. Nedajte sa odradiť, len počúvajte. A keď nevystupuje, je to zrazu skromný, vďačný a otvorený človek so zápalom pre hudbu, ktorý strhne barskoho, človek s láskou k dobrému jedlu, dobrým ľuďom a dobrej hudbe.
oh... a o chvíľku mu vyjde druhý album... už je vidno hlavičku.
Prečo je super
Lebo ten prízvuk nie je Jamajský, ale írsko-voľaký.
Lebo spieva v príbehoch.
Lebo hudba má byť podľa neho skromná, úprimná a má ľudí spájať (no a kto by takú nechcel).
Lebo berie svoje postavenie, ako umelca, spoločensky veľmi zodpovedne (a aj takých treba).
Lebo je to taký ten človek, z ktorého úst klišé vie znieť autenticky a niektoré klišé si nezaslúžia, aby sme sa nad nimi nezamysleli.
Balzam na dušu Maverick Sabre
Paolo
Toto je vtipný príspevok. Teda, nie haha vtipný...to nečakajte.
Je tak nejak pre mňa vtipný, lebo som strašne chcela napísať o hudbe tohoto človeka, ale strašne sa mi nechcelo do akéhokoľvek rešeršu. Keďže o ňom viem prekvapivo málo, vravela som si, že ten rešerš by mal byť rozsiahlejší ako obyčajne.
Ale viete čo? Nemal. Ono to má svoj dôvod, že o ňom viem málo a chcem to tak nechať a ak vy chcete, rešeršujte si. (Veď aj tak sa tu toho nikdy veľa nedozviete, takže ešte trocha menej je už jedno.)
Ja si ho chcem nechať tak ako je.
Jeho príbeh
Neviem aký je jeho príbeh a nechám ho jemu.
Tu je môj príbeh s jeho hudbou:
Keď som bola tínedžerka, vydal krásny, romantický debutový album. Škótsky mládenec s gitarou, peknými textami a hlasom, ktorý sa k jeho telu vôbec nehodí. Čo viac taká tínedžerka potrebuje.
Neskôr prišla divočina žánrov plná slnka, lásky, mladosti, radosti a trápenia z prežívania života. Nádherná.
Na chvíľu sa potom odmlčal a minulý rok vydal album, ku ktorému som sa musela prepracovať. Nebol prvoplánovo ľahko počúvateľný, ale v konečnom dôsledku ho mám najradšej (a mám pocit, že môj vkus dospieva presne ako on vydáva albumy).
Zrazu akoby nešlo o to, či je pesnička chytľavá, veselá, nudná, alebo tragická. Zrazu je to o niečom inom. O niečom, na čo tento človek prišiel asi tým, že čítal, záhradkárčil, rozprával sa s ľuďmi, rozmýšľal... čo ja viem, ako na to prišiel, ale je v tom niečo výnimočné.
Prečo je super
Lebo má super prízvuk a mrte hlas plný soulu a barčoho ešte.
Lebo to je tak všetko, čo mám potrebu o ňom vedieť. Jeho hudba je práve tá, o ktorej nepotrebujem nič poznať, iba ju počúvať a to je super samo o sebe.
Lebo je neuveriteľný naživo a prerába svoje pesničky do krásnych verzií.
Spätne si uvedomuje, ako asi väčšina hudobníkov, aký silný vplyv mali rôzne faktory (producenti, jeho vtedajší vkus a schopnosti...) vplyv na predchádzajúce albumy a ako sa s nimi neztotožňuje tak, ako s posledným. Ale super je preto, lebo nielen, že to berie ako proces a stojí si za tým aký bol, lebo aj keď nevedel toľko, čo vie teraz, myslel vážne, čo spieval a vtedy to bol on, ale najmä preto, lebo vďaka tejto ceste máme nie jeden skvelý album, ale tri.
Chuťovka života. Paolo Nutini
Je tak nejak pre mňa vtipný, lebo som strašne chcela napísať o hudbe tohoto človeka, ale strašne sa mi nechcelo do akéhokoľvek rešeršu. Keďže o ňom viem prekvapivo málo, vravela som si, že ten rešerš by mal byť rozsiahlejší ako obyčajne.
Ale viete čo? Nemal. Ono to má svoj dôvod, že o ňom viem málo a chcem to tak nechať a ak vy chcete, rešeršujte si. (Veď aj tak sa tu toho nikdy veľa nedozviete, takže ešte trocha menej je už jedno.)
Ja si ho chcem nechať tak ako je.
Jeho príbeh
Neviem aký je jeho príbeh a nechám ho jemu.
Tu je môj príbeh s jeho hudbou:
Keď som bola tínedžerka, vydal krásny, romantický debutový album. Škótsky mládenec s gitarou, peknými textami a hlasom, ktorý sa k jeho telu vôbec nehodí. Čo viac taká tínedžerka potrebuje.
Neskôr prišla divočina žánrov plná slnka, lásky, mladosti, radosti a trápenia z prežívania života. Nádherná.
Na chvíľu sa potom odmlčal a minulý rok vydal album, ku ktorému som sa musela prepracovať. Nebol prvoplánovo ľahko počúvateľný, ale v konečnom dôsledku ho mám najradšej (a mám pocit, že môj vkus dospieva presne ako on vydáva albumy).
Zrazu akoby nešlo o to, či je pesnička chytľavá, veselá, nudná, alebo tragická. Zrazu je to o niečom inom. O niečom, na čo tento človek prišiel asi tým, že čítal, záhradkárčil, rozprával sa s ľuďmi, rozmýšľal... čo ja viem, ako na to prišiel, ale je v tom niečo výnimočné.
Prečo je super
Lebo má super prízvuk a mrte hlas plný soulu a barčoho ešte.
Lebo to je tak všetko, čo mám potrebu o ňom vedieť. Jeho hudba je práve tá, o ktorej nepotrebujem nič poznať, iba ju počúvať a to je super samo o sebe.
Lebo je neuveriteľný naživo a prerába svoje pesničky do krásnych verzií.
Spätne si uvedomuje, ako asi väčšina hudobníkov, aký silný vplyv mali rôzne faktory (producenti, jeho vtedajší vkus a schopnosti...) vplyv na predchádzajúce albumy a ako sa s nimi neztotožňuje tak, ako s posledným. Ale super je preto, lebo nielen, že to berie ako proces a stojí si za tým aký bol, lebo aj keď nevedel toľko, čo vie teraz, myslel vážne, čo spieval a vtedy to bol on, ale najmä preto, lebo vďaka tejto ceste máme nie jeden skvelý album, ale tri.
Chuťovka života. Paolo Nutini
nedeľa 19. apríla 2015
Žiaden červík
Rekurentná téma toto: mladý, brit a úprimný.
S tou úprimnosťou je to také zvláštne. Často to tu spomínam, hneď vedľa autenticity a tak podobne. Ale pre každého to znamená niečo iné a nie je to pre všetkých nevyhnutné.
Mnohí z mojich obľúbených muzikantov, keď sa sťažujú, spomínajú, že v súčasnej hudbe človek často nemá pocit, že to tí hudobníci tak myslia. Že by hovorili, čo fakt chcú hovoriť.
A tento šarmantný, energický mládenec si myslí to isté a ide si svoje.
Spieva o láske, dospievaní a žúrovaní, ale vždy so zvratom, s iným naratívom.
Jeho texty sú skutočne jedny z tých, ktoré je fajn aj počúvať.
Jeho príbeh
Za ním asi nie je žiaden takto prvoplánovo zaujímavý príbeh.
Je môj ročník, v 17tich sa odsťahoval do Londýna, vôbec sa takto nevolá a to, že hrá v Trónoch je vedľajšie, lebo mu ide o hudbu.
Prečo je super
Lebo napriek tomu, že niektoré texty sú poskladané čiastočne z klišé, rozmýšľa v zaujímavých konceptoch.
Lebo má dobrú, chytľavú energiu.
Lebo si ide balady, ale také svoje. Príbehy so začiatkom, stredom a koncom.
Lebo si je plne vedomý toho, že nie je originálny, keďže to je temer nemožné (ale v konečnom dôsledku sa vymyká mnohým svojho žánru imo).
Toto je mierne krok do tmy. Môj veľmi čerstvý objav, ale dávam ho sem kvôli tak chytľavej a dobrej pesničke, že to by bola škoda, keby niekomu ušla. Mrte mrte.
Raleigh Ritchie
S tou úprimnosťou je to také zvláštne. Často to tu spomínam, hneď vedľa autenticity a tak podobne. Ale pre každého to znamená niečo iné a nie je to pre všetkých nevyhnutné.
Mnohí z mojich obľúbených muzikantov, keď sa sťažujú, spomínajú, že v súčasnej hudbe človek často nemá pocit, že to tí hudobníci tak myslia. Že by hovorili, čo fakt chcú hovoriť.
A tento šarmantný, energický mládenec si myslí to isté a ide si svoje.
Spieva o láske, dospievaní a žúrovaní, ale vždy so zvratom, s iným naratívom.
Jeho texty sú skutočne jedny z tých, ktoré je fajn aj počúvať.
Jeho príbeh
Za ním asi nie je žiaden takto prvoplánovo zaujímavý príbeh.
Je môj ročník, v 17tich sa odsťahoval do Londýna, vôbec sa takto nevolá a to, že hrá v Trónoch je vedľajšie, lebo mu ide o hudbu.
Prečo je super
Lebo napriek tomu, že niektoré texty sú poskladané čiastočne z klišé, rozmýšľa v zaujímavých konceptoch.
Lebo má dobrú, chytľavú energiu.
Lebo si ide balady, ale také svoje. Príbehy so začiatkom, stredom a koncom.
Lebo si je plne vedomý toho, že nie je originálny, keďže to je temer nemožné (ale v konečnom dôsledku sa vymyká mnohým svojho žánru imo).
Toto je mierne krok do tmy. Môj veľmi čerstvý objav, ale dávam ho sem kvôli tak chytľavej a dobrej pesničke, že to by bola škoda, keby niekomu ušla. Mrte mrte.
Raleigh Ritchie
Zármutníci (Či?)
Ďalší ambiciózni, úprimní a "necool" britskí mládenci. (Začínam pozorovať nejaký ten pattern. :/)
Toto nebola láska na prvý počuv...veru nie.
Aj som si ich našla, reku... nech viem, keď budú predskakovať. Že si zanôtim... ale vôbec.
Keď som ich ale videla naživo, to bol koniec.
Zneli a vyzerali ako Peter Parker. Vidíte niekoho, kto by pokojne mohol byť váš najlepší kamoš, ale pritom viete, že je superhrdina.
S eleganciou a ľahkosťou pôsobili ako legendy.
Ich príbeh
Vyrástli v zapadákove, na ktoré ale nedajú dopustiť a vravia, že iba vďaka nemu robia hudbu, akú robia (na čo sú hrdí).
Má svoju atmosféru. Tragédiu, romantiku, bezútešnosť, nádej.
Dvaja hlavní členovia sa poznajú z čias, kedy predávali zmrzku na pobreží. Jeden dokonca vyhral súťaž o najlepšieho, najrýchlejšieho zmrzkorobiča. Neskôr bol modelom pre Burberry a teraz spieva (lebo vraj nikto iný nechcel, tak to reku vyskúša). Ten jeho kamarát hrá na bicie a píše texty. Texty, za aké by sa Springsteen nehanbil.
Pribrali si ďalších dvoch cynických romantikov do party a tu sú.
Bytostne musia robiť hudbu a tak sa dostali cez časy, kedy jedli iba cestoviny s majonézou k časom, kedy idú vydať druhý album, predskakujú veľkým hviezdam, sami majú turné a oddanú základňu verných fanúšikov ešte aj v Japonsku.
Prečo sú super
Lebo veria tomu, čo robia. Nie sú moderní, módni, či štýlový. Ale sú svieži, autentickí a majú štýl (a ešte aký).
Lebo svoju hudbu berú vážne, ale seba nie. (Najvtipnejšie rozhovory dávajú títo.)
Lebo sú veci, ktoré sa dajú povedať iba melodramaticky.
(A tiež lebo na: "Boli ste lepší, ako som čakala." (To sa stáva, keď ste starstruck.),
odpovedia: Dík, bolo to lepšie ako sme sami čakali.")
Nenahraditeľní, krásni The Heartbreaks.
Toto nebola láska na prvý počuv...veru nie.
Aj som si ich našla, reku... nech viem, keď budú predskakovať. Že si zanôtim... ale vôbec.
Keď som ich ale videla naživo, to bol koniec.
Zneli a vyzerali ako Peter Parker. Vidíte niekoho, kto by pokojne mohol byť váš najlepší kamoš, ale pritom viete, že je superhrdina.
S eleganciou a ľahkosťou pôsobili ako legendy.
Ich príbeh
Vyrástli v zapadákove, na ktoré ale nedajú dopustiť a vravia, že iba vďaka nemu robia hudbu, akú robia (na čo sú hrdí).
Má svoju atmosféru. Tragédiu, romantiku, bezútešnosť, nádej.
Dvaja hlavní členovia sa poznajú z čias, kedy predávali zmrzku na pobreží. Jeden dokonca vyhral súťaž o najlepšieho, najrýchlejšieho zmrzkorobiča. Neskôr bol modelom pre Burberry a teraz spieva (lebo vraj nikto iný nechcel, tak to reku vyskúša). Ten jeho kamarát hrá na bicie a píše texty. Texty, za aké by sa Springsteen nehanbil.
Pribrali si ďalších dvoch cynických romantikov do party a tu sú.
Bytostne musia robiť hudbu a tak sa dostali cez časy, kedy jedli iba cestoviny s majonézou k časom, kedy idú vydať druhý album, predskakujú veľkým hviezdam, sami majú turné a oddanú základňu verných fanúšikov ešte aj v Japonsku.
Prečo sú super
Lebo veria tomu, čo robia. Nie sú moderní, módni, či štýlový. Ale sú svieži, autentickí a majú štýl (a ešte aký).
Lebo svoju hudbu berú vážne, ale seba nie. (Najvtipnejšie rozhovory dávajú títo.)
Lebo sú veci, ktoré sa dajú povedať iba melodramaticky.
(A tiež lebo na: "Boli ste lepší, ako som čakala." (To sa stáva, keď ste starstruck.),
odpovedia: Dík, bolo to lepšie ako sme sami čakali.")
Nenahraditeľní, krásni The Heartbreaks.
sobota 11. apríla 2015
Jakub Té
Píše si svoje.
Či sa to niekomu páči, alebo nie. On len skladá pesničky a nechá ľudí, nech si barčo hovoria.
A oni si o ňom hovoria väčšinou samé dobré.
Jeho príbeh
V pätnástich nahral prvý album, potom druhý a oba vyhrali, čo sa dalo.
Mladý, drzý, poetický a inteligentný mladý muž si status to-kto-je-toto-ucho? užíval.
Rýchle, popové, chytľavé, surové a sarkastické boli jeho pesničky.
Bol objavom, ktorý s prehľadom, akoby až bez záujmu tvorí históriu. Jeho albumy sa radia medzi najlepšie albumy storočia a on si odíde.
24 ročný mládenec na päť rokov zmizne.
Nedávno sa vrátil.
To, čo sa pomerne otvorene v jeho textoch vždy nachádzalo, úzkosť a depresia, ho pod vplyvom rôznych okolností priviedlo k tomu, že sa odrezal od všetkého, čoho už mal dosť.
Keď si tvoríte bez ohľadu na to, čo na to ostatní povedia, je pochopiteľné, že si prestanete tvoriť, bez ohľadu na to, čo na to ostatní povedia.
Celú dobu ale písal a napísal toho dosť. Zlomok je na novom albume.
Vrátil sa iný, ale stále rovnako super.
Prečo je super
Lebo jeho texty.
Lebo robí skvelé covery Beyonce na schodoch so svojou basou.
Lebo ani posh škola mu nezobrala jeho prízvuk a zuby.
Lebo keď to raz v sebe má, ani antidepresíva, úzkosť a záchvaty paniky ho nezrušia a dáva to zmysel a nádej a nám krásnu hudbu.
Môj znovuobjavený obľúbenec Jamie T.
Či sa to niekomu páči, alebo nie. On len skladá pesničky a nechá ľudí, nech si barčo hovoria.
A oni si o ňom hovoria väčšinou samé dobré.
Jeho príbeh
V pätnástich nahral prvý album, potom druhý a oba vyhrali, čo sa dalo.
Mladý, drzý, poetický a inteligentný mladý muž si status to-kto-je-toto-ucho? užíval.
Rýchle, popové, chytľavé, surové a sarkastické boli jeho pesničky.
Bol objavom, ktorý s prehľadom, akoby až bez záujmu tvorí históriu. Jeho albumy sa radia medzi najlepšie albumy storočia a on si odíde.
24 ročný mládenec na päť rokov zmizne.
Nedávno sa vrátil.
To, čo sa pomerne otvorene v jeho textoch vždy nachádzalo, úzkosť a depresia, ho pod vplyvom rôznych okolností priviedlo k tomu, že sa odrezal od všetkého, čoho už mal dosť.
Keď si tvoríte bez ohľadu na to, čo na to ostatní povedia, je pochopiteľné, že si prestanete tvoriť, bez ohľadu na to, čo na to ostatní povedia.
Celú dobu ale písal a napísal toho dosť. Zlomok je na novom albume.
Vrátil sa iný, ale stále rovnako super.
Prečo je super
Lebo jeho texty.
Lebo robí skvelé covery Beyonce na schodoch so svojou basou.
Lebo ani posh škola mu nezobrala jeho prízvuk a zuby.
Lebo keď to raz v sebe má, ani antidepresíva, úzkosť a záchvaty paniky ho nezrušia a dáva to zmysel a nádej a nám krásnu hudbu.
Môj znovuobjavený obľúbenec Jamie T.
Mladí otcovia
Idú si svoje.
Robia to pre seba, ale chcú, aby ich čo najviac ľudí počulo.
Berú to veľmi vážne, ale používajú prvé verzie, čo nahrajú.
...lebo ide o zachytenie momentu, pocitu ...
a rýchlo ich veci omrzia, takže ani nie sú schopní opakovať verzie.
Preto je najlepšie počúvať a pozerať ich živé vystúpenia. (fakt, to je šupa)
Ich príbeh
Odvždy spolu tvorili hudbu, potom sa nasrali na ľudí a na systém, odišli a rozhodli sa vypustiť na internety to, čo nahrajú v ich pivnici za týždeň. Čo deň, to pieseň a Tape One bola na svete. O čosi neskôr podobne prišla Tape Two a našli sa ľudia, čo v tom spoznali génia. (A tí druhí, čo tvrdia, že títo chlapci netušia čo robia.)
Uchmatlo si ich americké vydavateľstvo a narodil sa prvý album Dead.
Napriek tomu, že ľudia sa zhodujú, že na Tape One a Two to nemá, vyhral Mercury Prize. Čo nielen, že bolo mrte, lebo porazil veľkých favoritov, ale bolo to mrte aj preto, lebo ako tam tak tí traja stáli, so soškou v ruke, poďakovali sa veľmi stroho a celý večer sa neusmiali.
Na neustále opakujúcu sa otázku, čo to malo znamenať, len hovoria, že predsa človek niekedy nemá náladu sa usmievať, že veď oni nezistili nič nové, šak si to zaslúžia, a že oni vyhrali, už keď boli nominovaní, lebo mohli vystúpiť a byť počutí a o tom to je.
Idú byť známi.
Prečo sú super
Tak, ako sú orieškom pre hudobných teoretikov, tak blízko majú k ľuďom (aspoň ku mne.)
Kým teoretici nevedia, do akého žánru ich zaradiť a vymýšľajú bizardné a smiešne kombinácie a názvy, mňa len hypnotizujú a bavia.
Outsideri, ktorí sa neboja robiť to, čo chcú, tancovať tak, ako chcú a tváriť sa tak, ako chcú.
Či je to prirodzené, očakávané, žiadané, alebo cudzie, provokatívne a umelé, je to ich a oni to tak cítia.
Preto vo svete, ktorí sprostredkujú nevidím cool, trápne, správne, nesprávne, zrozumiteľné, chaotické, temné ani jasné, iba slobodné a ... hm ...
A popri tom, majú veľmi chytľavé refrény, zaujímavé názory, mrte prízvuk a sú to milí fešáci.
Moja aktuálna obsesia Young Fathers.
Robia to pre seba, ale chcú, aby ich čo najviac ľudí počulo.
Berú to veľmi vážne, ale používajú prvé verzie, čo nahrajú.
...lebo ide o zachytenie momentu, pocitu ...
a rýchlo ich veci omrzia, takže ani nie sú schopní opakovať verzie.
Preto je najlepšie počúvať a pozerať ich živé vystúpenia. (fakt, to je šupa)
Ich príbeh
Odvždy spolu tvorili hudbu, potom sa nasrali na ľudí a na systém, odišli a rozhodli sa vypustiť na internety to, čo nahrajú v ich pivnici za týždeň. Čo deň, to pieseň a Tape One bola na svete. O čosi neskôr podobne prišla Tape Two a našli sa ľudia, čo v tom spoznali génia. (A tí druhí, čo tvrdia, že títo chlapci netušia čo robia.)
Uchmatlo si ich americké vydavateľstvo a narodil sa prvý album Dead.
Napriek tomu, že ľudia sa zhodujú, že na Tape One a Two to nemá, vyhral Mercury Prize. Čo nielen, že bolo mrte, lebo porazil veľkých favoritov, ale bolo to mrte aj preto, lebo ako tam tak tí traja stáli, so soškou v ruke, poďakovali sa veľmi stroho a celý večer sa neusmiali.
Na neustále opakujúcu sa otázku, čo to malo znamenať, len hovoria, že predsa človek niekedy nemá náladu sa usmievať, že veď oni nezistili nič nové, šak si to zaslúžia, a že oni vyhrali, už keď boli nominovaní, lebo mohli vystúpiť a byť počutí a o tom to je.
Idú byť známi.
Prečo sú super
Tak, ako sú orieškom pre hudobných teoretikov, tak blízko majú k ľuďom (aspoň ku mne.)
Kým teoretici nevedia, do akého žánru ich zaradiť a vymýšľajú bizardné a smiešne kombinácie a názvy, mňa len hypnotizujú a bavia.
Outsideri, ktorí sa neboja robiť to, čo chcú, tancovať tak, ako chcú a tváriť sa tak, ako chcú.
Či je to prirodzené, očakávané, žiadané, alebo cudzie, provokatívne a umelé, je to ich a oni to tak cítia.
Preto vo svete, ktorí sprostredkujú nevidím cool, trápne, správne, nesprávne, zrozumiteľné, chaotické, temné ani jasné, iba slobodné a ... hm ...
A popri tom, majú veľmi chytľavé refrény, zaujímavé názory, mrte prízvuk a sú to milí fešáci.
Moja aktuálna obsesia Young Fathers.
Prihlásiť na odber:
Komentáre (Atom)