Žiaden červík

Rekurentná téma toto: mladý, brit a úprimný.

S tou úprimnosťou je to také zvláštne. Často to tu spomínam, hneď vedľa autenticity a tak podobne. Ale pre každého to znamená niečo iné a nie je to pre všetkých nevyhnutné.
Mnohí z mojich obľúbených muzikantov, keď sa sťažujú, spomínajú, že v súčasnej hudbe človek často nemá pocit, že to tí hudobníci tak myslia. Že by hovorili, čo fakt chcú hovoriť.
A tento šarmantný, energický mládenec si myslí to isté a ide si svoje.

Spieva o láske, dospievaní a žúrovaní, ale vždy so zvratom, s iným naratívom.
Jeho texty sú skutočne jedny z tých, ktoré je fajn aj počúvať.

Jeho príbeh

Za ním asi nie je žiaden takto prvoplánovo zaujímavý príbeh.
Je môj ročník, v 17tich sa odsťahoval do Londýna, vôbec sa takto nevolá a to, že hrá v Trónoch je vedľajšie, lebo mu ide o hudbu.

Prečo je super

Lebo napriek tomu, že niektoré texty sú poskladané čiastočne z klišé, rozmýšľa v zaujímavých konceptoch.
Lebo má dobrú, chytľavú energiu.
Lebo si ide balady, ale také svoje. Príbehy so začiatkom, stredom a koncom.
Lebo si je plne vedomý toho, že nie je originálny, keďže to je temer nemožné (ale v konečnom dôsledku sa vymyká mnohým svojho žánru imo).

Toto je mierne krok do tmy. Môj veľmi čerstvý objav, ale dávam ho sem kvôli tak chytľavej a dobrej pesničke, že to by bola škoda, keby niekomu ušla. Mrte mrte. 

Raleigh Ritchie