Toto je mierne oriešok.
Totiž, veľmi zodpovedne som si išla "naštudovať" niečo o tomto človeku, a na chvíľu ma to normálne takmer odradilo o ňom písať. Sú tu totiž názory, nemám prečo tvrdiť, že nepravdivé, že je iba manufaktúrne umelo vytvorený a predávaný produkt a vôbec nie je originálny a jeho veci nie sú na sto percent autorské.
Nuž... možno nie sú, ale umenie je často kolektívne a sama viem, že to neznamená, že by sa ten jeden autor stratil. A keď vidím a počujem tohoto človeka, nemôžem si pomôcť a som presvedčená o tom, že on je tu tým, vďaka komu je jeho hudba taká, aká je.
Jeho príbeh
Stručne. V dvanástich začal hrať na gitaru, v šestnástich odišiel zo školy a koncertoval, v osemnástich vydal mrte debut a necelý rok na to druhý album v USA s mrte prducentom, ktorého kým nestretol nepoznal a bolo mu to asi rovnako šumafuk ako mne.
A hej, je celkom dosť (mrte) populárny ako v Británii, tak v USA.
Taký ten, čo ho majú radi dcéry aj mamky.
Prečo je super
Lebo má štýl a charizmu.
Lebo keď prichádza na pódium, prichádza spolu s kapelou a človek ani nevie, ktorý to je.
Lebo nemusí rozprávať, aby komunikoval s publikom. Ako introvert veľmi málo rozpráva medzi pesničkami a ľudia sa niekedy sťažujú. Ale to akoby si nevšimli tú celú jeho dušu, čo necháva v pesničkách.
Lebo si zvolil v podstate šarmantnú persónu "mám všetko na háku", aby si chránil súkromie a seba samého, keď toto šialenstvo okolo neho vzniklo.
Lebo, nech to znie akokoľvek hrozne, z jeho hudby vychádza, že je to jeden citlivý, dumavý, mierne feťácky, rozumný, no správne detinský mladý muž.
Pôvabne (ne)ignorantský Jake Bugg
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára