Paolo

Toto je vtipný príspevok. Teda, nie haha vtipný...to nečakajte.
Je tak nejak pre mňa vtipný, lebo som strašne chcela napísať o hudbe tohoto človeka, ale strašne sa mi nechcelo do akéhokoľvek rešeršu. Keďže o ňom viem prekvapivo málo, vravela som si, že ten rešerš by mal byť rozsiahlejší ako obyčajne.

Ale viete čo? Nemal. Ono to má svoj dôvod, že o ňom viem málo a chcem to tak nechať a ak vy chcete, rešeršujte si. (Veď aj tak sa tu toho nikdy veľa nedozviete, takže ešte trocha menej je už jedno.)
Ja si ho chcem nechať tak ako je.

Jeho príbeh

Neviem aký je jeho príbeh a nechám ho jemu.
Tu je môj príbeh s jeho hudbou:
Keď som bola tínedžerka, vydal krásny, romantický debutový album. Škótsky mládenec s gitarou, peknými textami a hlasom, ktorý sa k jeho telu vôbec nehodí. Čo viac taká tínedžerka potrebuje.
Neskôr prišla divočina žánrov plná slnka, lásky, mladosti, radosti a trápenia z prežívania života. Nádherná.
Na chvíľu sa potom odmlčal a minulý rok vydal album, ku ktorému som sa musela prepracovať. Nebol prvoplánovo ľahko počúvateľný, ale v konečnom dôsledku ho mám najradšej (a mám pocit, že môj vkus dospieva presne ako on vydáva albumy).
Zrazu akoby nešlo o to, či je pesnička chytľavá, veselá, nudná, alebo tragická. Zrazu je to o niečom inom. O niečom, na čo tento človek prišiel asi tým, že čítal, záhradkárčil, rozprával sa s ľuďmi, rozmýšľal... čo ja viem, ako na to prišiel, ale je v tom niečo výnimočné.

Prečo je super

Lebo má super prízvuk a mrte hlas plný soulu a barčoho ešte.
Lebo to je tak všetko, čo mám potrebu o ňom vedieť. Jeho hudba je práve tá, o ktorej nepotrebujem nič poznať, iba ju počúvať a to je super samo o sebe.
Lebo je neuveriteľný naživo a prerába svoje pesničky do krásnych verzií.
Spätne si uvedomuje, ako asi väčšina hudobníkov, aký silný vplyv mali rôzne faktory (producenti, jeho vtedajší vkus a schopnosti...) vplyv na predchádzajúce albumy a ako sa s nimi neztotožňuje tak, ako s posledným. Ale super je preto, lebo nielen, že to berie ako proces a stojí si za tým aký bol, lebo aj keď nevedel toľko, čo vie teraz, myslel vážne, čo spieval a vtedy to bol on, ale najmä preto, lebo vďaka tejto ceste máme nie jeden skvelý album, ale tri.

 Chuťovka života. Paolo Nutini