štvrtok 20. augusta 2015

Nick Murphy

Toto je čudný prípad.
Mnohokrát som videla jeho pesničku sharenutú a ľudia sa nadchýnali nad tým, aký je to fešák a tak, a predsa ... ani neviem, či som si ho niekedy vypočula (viem, bohužiaľ to zaváňa hipsterizmom :/ ).

Keď mal neďaleko koncert, napriek všetkému som si povedala, že to môže byť fajn.
Dodnes neviem prečo.
Snažila som sa niečo si napočúvať. Aspoň jednu pesničku, ale nič... fakt som išla na ten koncert s tým, že som sa vôbec nechytala.

Zážitok to bol veľmi ok, ale nenamotala som sa hneď a zaraz.
Príjemný pán, sympoš, parádne tancuje ... ale neviem...

Dnes, vždy, keď si pustím hudbu, uvedomím sa, že už dávno som nepočúvala niekoho iného, ako jeho...

Jeho príbeh

Mladý Australan (áno, aj v 24 je človek ešte mladý!), študent zvuku, si nahral len tak cover. Jediný človek, komu to oficiálne poslal, bola jedna bloggerka a zrazu bol No.1 v australskom charte.

Sám si veci píše, skladá, nahráva, produkuje... všetko.
Keď išiel vydať svoj prvý album, dvakrát ho celý zahodil, lebo nebol presvedčený, že je to ono.

A skutočne sa dopracoval k niečomu, čo je podľa mňa výnimočné.

Prečo je super

Lebo má absurdne zaujímavý twitter.
Lebo si zobral pseudonym od jedného jazzmana, čo prešiel z trúbky na spev, lebo podľa neho, napriek tomu, že nebol technicky dokonalý, jeho hudba je krásna.
Lebo jeho princíp "embrace your flaws" je rovnako nádherný, ako fakt, že je v skutočnosti perfekcionalista.
Lebo jeho hudba je dôverná a upokojujúca, ako vôňa domova, ale zároveň je v nej zakaždým niečo neuchopiteľné, nové a vzrušujúce.

Dumavý, krásny Chet Faker




Žiadne komentáre:

Zverejnenie komentára