Ak ma kvôli niektorým príspevkom rešerš nalomí a začnem pochybovať o úžasnosti rešeršovaného (kým si ho znova nevypočujem a pochybnosti sú fuč), tak teraz to je naopak a len žasnem...
Ak som pri Jakeovi Buggovi nespomenula, že je ročník ´94, tak je. Rovnako ako tento zázrak.
´94 bol evidentne mega ročník.
Mega.
Jeho príbeh
Nemal úplne v pohode detstvo. Mal problém s inštitúciami, najprv školou, potom psychológmi a tak... i keď nakoniec skončil na Brit School a to je niečo.
Obaja rodičia boli svojím spôsobom hudobníci, umelci, aj keď nie profesionálne.
Jeho stará duša mala problém s fungovaním v tomto svete a tak mladosť prežil ako osamelý, nahnevaný vydedenec.
Jeho interviá až záhadne často prerastú do inšpirujúcich filozofických úvah. Prekvapivo hlbokých. (Až sa hanbím, keď píšem, že prekvapivo.)
Vedome využíva obdobie, kedy je dosť mladý na to, aby bol slobodný vyjadriť sa a dosť starý na to, aby ho niekto počúval.
Jeho postoj k hudbe sa mi niekedy zdá nádherne konceptuálny, premyslený a zároveň osobný a intímny.
Prečo je super
Lebo začínal ako Zoo Kid a má rád zvieratká.
Lebo má šokujúci, podmanivý hlas a super košele.
Lebo je to cynický romantik.
Lebo nemá žáner, čo je vždy super.
Lebo je akoby bytostne kreatívny a otvorený.
Lebo rád hľadá krásno a dobro.
Lebo prekvapuje. Prekvapuje, učí a inšpiruje.
Neuchopiteľný King Krule
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára