Keď si tak robievam môj pseudorešerš kvôli postom, ešte sa mi nestalo, aby mi to tak zlepšilo náladu ako dnes. Z každého jedného rozhovoru vychádza ako veselý, bezprostredný a múdry človek.
No a priznajme si. Čo je lepšie, ako úprimne veselý mladý človek. Iba veselý človek, od ktorého máme hudbu, čo si môžeme bliakať v aute, ale aj pustiť spokojne večer k vínku a pochutinám.
Jeho príbeh
Sám vraví, že mal proste šťastie a že keď to bude trvať rok, paráda. Keď to bude trvať dvadsať rokov, tiež paráda.
Nezačal hrať preto, lebo by to bolo jediné, čo by miloval, alebo že by nevedel odolať umeleckým poryvom. Začal hrať, lebo to bola sranda.
Ľudia začali počúvať, keď sa prestal snažiť zapadnúť do radu melancholických, utrápených spevákov (ako Tom Odell vraví, pesničky sa ľahšie píšu, keď je človek nespokojný, niečo ho trápi a po niečom túži) a začal písať úprimne, tak ako to cíti.
Veselo, energicky, so štipkou bluesu.
Dnes nemá problém priznať, že v ňom nedrieme žiadna temnota.
Prečo je super
Lebo ho celebritný život tak strašne nezaujíma a chce sa mu vyhnúť, že mám až výčitky, že tu o ňom píšem (nie, že by toto bolo celebritné miesto, ale je to určitý druh bulvarizovania hudby, za čo sa hanbím).
Lebo cez vydavateľstvo nechal rozoslať svoje ručne písané vianočné priania všetkým, s ktorými cez rok robil a ktorí mu pomohli.
Lebo Sir Ian McKellen sa mu ozval, nie naopak.
Lebo je super na sociálnych médiách.
Lebo je taký usmievavý, dobre vychovaný úprimný mládenec, že všetci, čo sa s ním stretli, mu akoby od srdca prajú ten fenomenálny úspech, čo má.
Tak, ako hlas je hlas tohoto človeka prekvapujúci v porovnaní s tým, ako vyzerá, tak je múdrosť toho, čo hovorí nečakaná v porovnaní s tým, akou ľahkosťou to hovorí. George Ezra
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára