Joj, za týmto aj na kraj sveta.
Írsko-Britský nonkonformista. Keď už sme v dnešných postoch pri soule a mládencoch, čo znejú inak ako vyzerajú, ostaneme tam ešte chvíľku.
Keď si spomeniem na časy, kedy som ho prvýkrát počula, asi štyri roky dozadu, niektorí hundrali, že na čo sa to hrá, že vôbec nie je Jamajčan ani černoch a čo to zo seba robí. Stále budú takí hundroši a ja im to neberiem. Je čudný. Ale ako nás na škole učia: "hrdina musí byť čudný". A k tomuto hrdinovi sa pravidelne už tie štyri roky vraciam.
Jeho príbeh
Narodený v Hackney, vyrastal v Írsku a potom sa viac menej pod krídlami Plan(a) B vrátil do Londýna. Prvá mixtape The Travelling Man je jedna z tých, na ktoré sa dobre bliaka za volantom, ale ktoré sa dajú aj počúvať a nerobiť nič iné. Veľmi mladícke, energické, ale s atmosférou.
Debutový album, ktorý nasledoval bol mrte. Politický, soulový, romantický a rebelský.
Veľké veci chce tento človek rozprávať a na jeho príbehu nie je v podstate nič extra. Čerpe z toho, čo prežil a nebojí sa hovoriť aj o tom, čo (podľa mňa) neprežil, ale je nutné o tom hovoriť.
Keď spieva, znie skvelo, ale jeho zanietenie niekedy pôsobí akoby arogantne. Nedajte sa odradiť, len počúvajte. A keď nevystupuje, je to zrazu skromný, vďačný a otvorený človek so zápalom pre hudbu, ktorý strhne barskoho, človek s láskou k dobrému jedlu, dobrým ľuďom a dobrej hudbe.
oh... a o chvíľku mu vyjde druhý album... už je vidno hlavičku.
Prečo je super
Lebo ten prízvuk nie je Jamajský, ale írsko-voľaký.
Lebo spieva v príbehoch.
Lebo hudba má byť podľa neho skromná, úprimná a má ľudí spájať (no a kto by takú nechcel).
Lebo berie svoje postavenie, ako umelca, spoločensky veľmi zodpovedne (a aj takých treba).
Lebo je to taký ten človek, z ktorého úst klišé vie znieť autenticky a niektoré klišé si nezaslúžia, aby sme sa nad nimi nezamysleli.
Balzam na dušu Maverick Sabre
sobota 25. apríla 2015
Paolo
Toto je vtipný príspevok. Teda, nie haha vtipný...to nečakajte.
Je tak nejak pre mňa vtipný, lebo som strašne chcela napísať o hudbe tohoto človeka, ale strašne sa mi nechcelo do akéhokoľvek rešeršu. Keďže o ňom viem prekvapivo málo, vravela som si, že ten rešerš by mal byť rozsiahlejší ako obyčajne.
Ale viete čo? Nemal. Ono to má svoj dôvod, že o ňom viem málo a chcem to tak nechať a ak vy chcete, rešeršujte si. (Veď aj tak sa tu toho nikdy veľa nedozviete, takže ešte trocha menej je už jedno.)
Ja si ho chcem nechať tak ako je.
Jeho príbeh
Neviem aký je jeho príbeh a nechám ho jemu.
Tu je môj príbeh s jeho hudbou:
Keď som bola tínedžerka, vydal krásny, romantický debutový album. Škótsky mládenec s gitarou, peknými textami a hlasom, ktorý sa k jeho telu vôbec nehodí. Čo viac taká tínedžerka potrebuje.
Neskôr prišla divočina žánrov plná slnka, lásky, mladosti, radosti a trápenia z prežívania života. Nádherná.
Na chvíľu sa potom odmlčal a minulý rok vydal album, ku ktorému som sa musela prepracovať. Nebol prvoplánovo ľahko počúvateľný, ale v konečnom dôsledku ho mám najradšej (a mám pocit, že môj vkus dospieva presne ako on vydáva albumy).
Zrazu akoby nešlo o to, či je pesnička chytľavá, veselá, nudná, alebo tragická. Zrazu je to o niečom inom. O niečom, na čo tento človek prišiel asi tým, že čítal, záhradkárčil, rozprával sa s ľuďmi, rozmýšľal... čo ja viem, ako na to prišiel, ale je v tom niečo výnimočné.
Prečo je super
Lebo má super prízvuk a mrte hlas plný soulu a barčoho ešte.
Lebo to je tak všetko, čo mám potrebu o ňom vedieť. Jeho hudba je práve tá, o ktorej nepotrebujem nič poznať, iba ju počúvať a to je super samo o sebe.
Lebo je neuveriteľný naživo a prerába svoje pesničky do krásnych verzií.
Spätne si uvedomuje, ako asi väčšina hudobníkov, aký silný vplyv mali rôzne faktory (producenti, jeho vtedajší vkus a schopnosti...) vplyv na predchádzajúce albumy a ako sa s nimi neztotožňuje tak, ako s posledným. Ale super je preto, lebo nielen, že to berie ako proces a stojí si za tým aký bol, lebo aj keď nevedel toľko, čo vie teraz, myslel vážne, čo spieval a vtedy to bol on, ale najmä preto, lebo vďaka tejto ceste máme nie jeden skvelý album, ale tri.
Chuťovka života. Paolo Nutini
Je tak nejak pre mňa vtipný, lebo som strašne chcela napísať o hudbe tohoto človeka, ale strašne sa mi nechcelo do akéhokoľvek rešeršu. Keďže o ňom viem prekvapivo málo, vravela som si, že ten rešerš by mal byť rozsiahlejší ako obyčajne.
Ale viete čo? Nemal. Ono to má svoj dôvod, že o ňom viem málo a chcem to tak nechať a ak vy chcete, rešeršujte si. (Veď aj tak sa tu toho nikdy veľa nedozviete, takže ešte trocha menej je už jedno.)
Ja si ho chcem nechať tak ako je.
Jeho príbeh
Neviem aký je jeho príbeh a nechám ho jemu.
Tu je môj príbeh s jeho hudbou:
Keď som bola tínedžerka, vydal krásny, romantický debutový album. Škótsky mládenec s gitarou, peknými textami a hlasom, ktorý sa k jeho telu vôbec nehodí. Čo viac taká tínedžerka potrebuje.
Neskôr prišla divočina žánrov plná slnka, lásky, mladosti, radosti a trápenia z prežívania života. Nádherná.
Na chvíľu sa potom odmlčal a minulý rok vydal album, ku ktorému som sa musela prepracovať. Nebol prvoplánovo ľahko počúvateľný, ale v konečnom dôsledku ho mám najradšej (a mám pocit, že môj vkus dospieva presne ako on vydáva albumy).
Zrazu akoby nešlo o to, či je pesnička chytľavá, veselá, nudná, alebo tragická. Zrazu je to o niečom inom. O niečom, na čo tento človek prišiel asi tým, že čítal, záhradkárčil, rozprával sa s ľuďmi, rozmýšľal... čo ja viem, ako na to prišiel, ale je v tom niečo výnimočné.
Prečo je super
Lebo má super prízvuk a mrte hlas plný soulu a barčoho ešte.
Lebo to je tak všetko, čo mám potrebu o ňom vedieť. Jeho hudba je práve tá, o ktorej nepotrebujem nič poznať, iba ju počúvať a to je super samo o sebe.
Lebo je neuveriteľný naživo a prerába svoje pesničky do krásnych verzií.
Spätne si uvedomuje, ako asi väčšina hudobníkov, aký silný vplyv mali rôzne faktory (producenti, jeho vtedajší vkus a schopnosti...) vplyv na predchádzajúce albumy a ako sa s nimi neztotožňuje tak, ako s posledným. Ale super je preto, lebo nielen, že to berie ako proces a stojí si za tým aký bol, lebo aj keď nevedel toľko, čo vie teraz, myslel vážne, čo spieval a vtedy to bol on, ale najmä preto, lebo vďaka tejto ceste máme nie jeden skvelý album, ale tri.
Chuťovka života. Paolo Nutini
nedeľa 19. apríla 2015
Žiaden červík
Rekurentná téma toto: mladý, brit a úprimný.
S tou úprimnosťou je to také zvláštne. Často to tu spomínam, hneď vedľa autenticity a tak podobne. Ale pre každého to znamená niečo iné a nie je to pre všetkých nevyhnutné.
Mnohí z mojich obľúbených muzikantov, keď sa sťažujú, spomínajú, že v súčasnej hudbe človek často nemá pocit, že to tí hudobníci tak myslia. Že by hovorili, čo fakt chcú hovoriť.
A tento šarmantný, energický mládenec si myslí to isté a ide si svoje.
Spieva o láske, dospievaní a žúrovaní, ale vždy so zvratom, s iným naratívom.
Jeho texty sú skutočne jedny z tých, ktoré je fajn aj počúvať.
Jeho príbeh
Za ním asi nie je žiaden takto prvoplánovo zaujímavý príbeh.
Je môj ročník, v 17tich sa odsťahoval do Londýna, vôbec sa takto nevolá a to, že hrá v Trónoch je vedľajšie, lebo mu ide o hudbu.
Prečo je super
Lebo napriek tomu, že niektoré texty sú poskladané čiastočne z klišé, rozmýšľa v zaujímavých konceptoch.
Lebo má dobrú, chytľavú energiu.
Lebo si ide balady, ale také svoje. Príbehy so začiatkom, stredom a koncom.
Lebo si je plne vedomý toho, že nie je originálny, keďže to je temer nemožné (ale v konečnom dôsledku sa vymyká mnohým svojho žánru imo).
Toto je mierne krok do tmy. Môj veľmi čerstvý objav, ale dávam ho sem kvôli tak chytľavej a dobrej pesničke, že to by bola škoda, keby niekomu ušla. Mrte mrte.
Raleigh Ritchie
S tou úprimnosťou je to také zvláštne. Často to tu spomínam, hneď vedľa autenticity a tak podobne. Ale pre každého to znamená niečo iné a nie je to pre všetkých nevyhnutné.
Mnohí z mojich obľúbených muzikantov, keď sa sťažujú, spomínajú, že v súčasnej hudbe človek často nemá pocit, že to tí hudobníci tak myslia. Že by hovorili, čo fakt chcú hovoriť.
A tento šarmantný, energický mládenec si myslí to isté a ide si svoje.
Spieva o láske, dospievaní a žúrovaní, ale vždy so zvratom, s iným naratívom.
Jeho texty sú skutočne jedny z tých, ktoré je fajn aj počúvať.
Jeho príbeh
Za ním asi nie je žiaden takto prvoplánovo zaujímavý príbeh.
Je môj ročník, v 17tich sa odsťahoval do Londýna, vôbec sa takto nevolá a to, že hrá v Trónoch je vedľajšie, lebo mu ide o hudbu.
Prečo je super
Lebo napriek tomu, že niektoré texty sú poskladané čiastočne z klišé, rozmýšľa v zaujímavých konceptoch.
Lebo má dobrú, chytľavú energiu.
Lebo si ide balady, ale také svoje. Príbehy so začiatkom, stredom a koncom.
Lebo si je plne vedomý toho, že nie je originálny, keďže to je temer nemožné (ale v konečnom dôsledku sa vymyká mnohým svojho žánru imo).
Toto je mierne krok do tmy. Môj veľmi čerstvý objav, ale dávam ho sem kvôli tak chytľavej a dobrej pesničke, že to by bola škoda, keby niekomu ušla. Mrte mrte.
Raleigh Ritchie
Zármutníci (Či?)
Ďalší ambiciózni, úprimní a "necool" britskí mládenci. (Začínam pozorovať nejaký ten pattern. :/)
Toto nebola láska na prvý počuv...veru nie.
Aj som si ich našla, reku... nech viem, keď budú predskakovať. Že si zanôtim... ale vôbec.
Keď som ich ale videla naživo, to bol koniec.
Zneli a vyzerali ako Peter Parker. Vidíte niekoho, kto by pokojne mohol byť váš najlepší kamoš, ale pritom viete, že je superhrdina.
S eleganciou a ľahkosťou pôsobili ako legendy.
Ich príbeh
Vyrástli v zapadákove, na ktoré ale nedajú dopustiť a vravia, že iba vďaka nemu robia hudbu, akú robia (na čo sú hrdí).
Má svoju atmosféru. Tragédiu, romantiku, bezútešnosť, nádej.
Dvaja hlavní členovia sa poznajú z čias, kedy predávali zmrzku na pobreží. Jeden dokonca vyhral súťaž o najlepšieho, najrýchlejšieho zmrzkorobiča. Neskôr bol modelom pre Burberry a teraz spieva (lebo vraj nikto iný nechcel, tak to reku vyskúša). Ten jeho kamarát hrá na bicie a píše texty. Texty, za aké by sa Springsteen nehanbil.
Pribrali si ďalších dvoch cynických romantikov do party a tu sú.
Bytostne musia robiť hudbu a tak sa dostali cez časy, kedy jedli iba cestoviny s majonézou k časom, kedy idú vydať druhý album, predskakujú veľkým hviezdam, sami majú turné a oddanú základňu verných fanúšikov ešte aj v Japonsku.
Prečo sú super
Lebo veria tomu, čo robia. Nie sú moderní, módni, či štýlový. Ale sú svieži, autentickí a majú štýl (a ešte aký).
Lebo svoju hudbu berú vážne, ale seba nie. (Najvtipnejšie rozhovory dávajú títo.)
Lebo sú veci, ktoré sa dajú povedať iba melodramaticky.
(A tiež lebo na: "Boli ste lepší, ako som čakala." (To sa stáva, keď ste starstruck.),
odpovedia: Dík, bolo to lepšie ako sme sami čakali.")
Nenahraditeľní, krásni The Heartbreaks.
Toto nebola láska na prvý počuv...veru nie.
Aj som si ich našla, reku... nech viem, keď budú predskakovať. Že si zanôtim... ale vôbec.
Keď som ich ale videla naživo, to bol koniec.
Zneli a vyzerali ako Peter Parker. Vidíte niekoho, kto by pokojne mohol byť váš najlepší kamoš, ale pritom viete, že je superhrdina.
S eleganciou a ľahkosťou pôsobili ako legendy.
Ich príbeh
Vyrástli v zapadákove, na ktoré ale nedajú dopustiť a vravia, že iba vďaka nemu robia hudbu, akú robia (na čo sú hrdí).
Má svoju atmosféru. Tragédiu, romantiku, bezútešnosť, nádej.
Dvaja hlavní členovia sa poznajú z čias, kedy predávali zmrzku na pobreží. Jeden dokonca vyhral súťaž o najlepšieho, najrýchlejšieho zmrzkorobiča. Neskôr bol modelom pre Burberry a teraz spieva (lebo vraj nikto iný nechcel, tak to reku vyskúša). Ten jeho kamarát hrá na bicie a píše texty. Texty, za aké by sa Springsteen nehanbil.
Pribrali si ďalších dvoch cynických romantikov do party a tu sú.
Bytostne musia robiť hudbu a tak sa dostali cez časy, kedy jedli iba cestoviny s majonézou k časom, kedy idú vydať druhý album, predskakujú veľkým hviezdam, sami majú turné a oddanú základňu verných fanúšikov ešte aj v Japonsku.
Prečo sú super
Lebo veria tomu, čo robia. Nie sú moderní, módni, či štýlový. Ale sú svieži, autentickí a majú štýl (a ešte aký).
Lebo svoju hudbu berú vážne, ale seba nie. (Najvtipnejšie rozhovory dávajú títo.)
Lebo sú veci, ktoré sa dajú povedať iba melodramaticky.
(A tiež lebo na: "Boli ste lepší, ako som čakala." (To sa stáva, keď ste starstruck.),
odpovedia: Dík, bolo to lepšie ako sme sami čakali.")
Nenahraditeľní, krásni The Heartbreaks.
sobota 11. apríla 2015
Jakub Té
Píše si svoje.
Či sa to niekomu páči, alebo nie. On len skladá pesničky a nechá ľudí, nech si barčo hovoria.
A oni si o ňom hovoria väčšinou samé dobré.
Jeho príbeh
V pätnástich nahral prvý album, potom druhý a oba vyhrali, čo sa dalo.
Mladý, drzý, poetický a inteligentný mladý muž si status to-kto-je-toto-ucho? užíval.
Rýchle, popové, chytľavé, surové a sarkastické boli jeho pesničky.
Bol objavom, ktorý s prehľadom, akoby až bez záujmu tvorí históriu. Jeho albumy sa radia medzi najlepšie albumy storočia a on si odíde.
24 ročný mládenec na päť rokov zmizne.
Nedávno sa vrátil.
To, čo sa pomerne otvorene v jeho textoch vždy nachádzalo, úzkosť a depresia, ho pod vplyvom rôznych okolností priviedlo k tomu, že sa odrezal od všetkého, čoho už mal dosť.
Keď si tvoríte bez ohľadu na to, čo na to ostatní povedia, je pochopiteľné, že si prestanete tvoriť, bez ohľadu na to, čo na to ostatní povedia.
Celú dobu ale písal a napísal toho dosť. Zlomok je na novom albume.
Vrátil sa iný, ale stále rovnako super.
Prečo je super
Lebo jeho texty.
Lebo robí skvelé covery Beyonce na schodoch so svojou basou.
Lebo ani posh škola mu nezobrala jeho prízvuk a zuby.
Lebo keď to raz v sebe má, ani antidepresíva, úzkosť a záchvaty paniky ho nezrušia a dáva to zmysel a nádej a nám krásnu hudbu.
Môj znovuobjavený obľúbenec Jamie T.
Či sa to niekomu páči, alebo nie. On len skladá pesničky a nechá ľudí, nech si barčo hovoria.
A oni si o ňom hovoria väčšinou samé dobré.
Jeho príbeh
V pätnástich nahral prvý album, potom druhý a oba vyhrali, čo sa dalo.
Mladý, drzý, poetický a inteligentný mladý muž si status to-kto-je-toto-ucho? užíval.
Rýchle, popové, chytľavé, surové a sarkastické boli jeho pesničky.
Bol objavom, ktorý s prehľadom, akoby až bez záujmu tvorí históriu. Jeho albumy sa radia medzi najlepšie albumy storočia a on si odíde.
24 ročný mládenec na päť rokov zmizne.
Nedávno sa vrátil.
To, čo sa pomerne otvorene v jeho textoch vždy nachádzalo, úzkosť a depresia, ho pod vplyvom rôznych okolností priviedlo k tomu, že sa odrezal od všetkého, čoho už mal dosť.
Keď si tvoríte bez ohľadu na to, čo na to ostatní povedia, je pochopiteľné, že si prestanete tvoriť, bez ohľadu na to, čo na to ostatní povedia.
Celú dobu ale písal a napísal toho dosť. Zlomok je na novom albume.
Vrátil sa iný, ale stále rovnako super.
Prečo je super
Lebo jeho texty.
Lebo robí skvelé covery Beyonce na schodoch so svojou basou.
Lebo ani posh škola mu nezobrala jeho prízvuk a zuby.
Lebo keď to raz v sebe má, ani antidepresíva, úzkosť a záchvaty paniky ho nezrušia a dáva to zmysel a nádej a nám krásnu hudbu.
Môj znovuobjavený obľúbenec Jamie T.
Mladí otcovia
Idú si svoje.
Robia to pre seba, ale chcú, aby ich čo najviac ľudí počulo.
Berú to veľmi vážne, ale používajú prvé verzie, čo nahrajú.
...lebo ide o zachytenie momentu, pocitu ...
a rýchlo ich veci omrzia, takže ani nie sú schopní opakovať verzie.
Preto je najlepšie počúvať a pozerať ich živé vystúpenia. (fakt, to je šupa)
Ich príbeh
Odvždy spolu tvorili hudbu, potom sa nasrali na ľudí a na systém, odišli a rozhodli sa vypustiť na internety to, čo nahrajú v ich pivnici za týždeň. Čo deň, to pieseň a Tape One bola na svete. O čosi neskôr podobne prišla Tape Two a našli sa ľudia, čo v tom spoznali génia. (A tí druhí, čo tvrdia, že títo chlapci netušia čo robia.)
Uchmatlo si ich americké vydavateľstvo a narodil sa prvý album Dead.
Napriek tomu, že ľudia sa zhodujú, že na Tape One a Two to nemá, vyhral Mercury Prize. Čo nielen, že bolo mrte, lebo porazil veľkých favoritov, ale bolo to mrte aj preto, lebo ako tam tak tí traja stáli, so soškou v ruke, poďakovali sa veľmi stroho a celý večer sa neusmiali.
Na neustále opakujúcu sa otázku, čo to malo znamenať, len hovoria, že predsa človek niekedy nemá náladu sa usmievať, že veď oni nezistili nič nové, šak si to zaslúžia, a že oni vyhrali, už keď boli nominovaní, lebo mohli vystúpiť a byť počutí a o tom to je.
Idú byť známi.
Prečo sú super
Tak, ako sú orieškom pre hudobných teoretikov, tak blízko majú k ľuďom (aspoň ku mne.)
Kým teoretici nevedia, do akého žánru ich zaradiť a vymýšľajú bizardné a smiešne kombinácie a názvy, mňa len hypnotizujú a bavia.
Outsideri, ktorí sa neboja robiť to, čo chcú, tancovať tak, ako chcú a tváriť sa tak, ako chcú.
Či je to prirodzené, očakávané, žiadané, alebo cudzie, provokatívne a umelé, je to ich a oni to tak cítia.
Preto vo svete, ktorí sprostredkujú nevidím cool, trápne, správne, nesprávne, zrozumiteľné, chaotické, temné ani jasné, iba slobodné a ... hm ...
A popri tom, majú veľmi chytľavé refrény, zaujímavé názory, mrte prízvuk a sú to milí fešáci.
Moja aktuálna obsesia Young Fathers.
Robia to pre seba, ale chcú, aby ich čo najviac ľudí počulo.
Berú to veľmi vážne, ale používajú prvé verzie, čo nahrajú.
...lebo ide o zachytenie momentu, pocitu ...
a rýchlo ich veci omrzia, takže ani nie sú schopní opakovať verzie.
Preto je najlepšie počúvať a pozerať ich živé vystúpenia. (fakt, to je šupa)
Ich príbeh
Odvždy spolu tvorili hudbu, potom sa nasrali na ľudí a na systém, odišli a rozhodli sa vypustiť na internety to, čo nahrajú v ich pivnici za týždeň. Čo deň, to pieseň a Tape One bola na svete. O čosi neskôr podobne prišla Tape Two a našli sa ľudia, čo v tom spoznali génia. (A tí druhí, čo tvrdia, že títo chlapci netušia čo robia.)
Uchmatlo si ich americké vydavateľstvo a narodil sa prvý album Dead.
Napriek tomu, že ľudia sa zhodujú, že na Tape One a Two to nemá, vyhral Mercury Prize. Čo nielen, že bolo mrte, lebo porazil veľkých favoritov, ale bolo to mrte aj preto, lebo ako tam tak tí traja stáli, so soškou v ruke, poďakovali sa veľmi stroho a celý večer sa neusmiali.
Na neustále opakujúcu sa otázku, čo to malo znamenať, len hovoria, že predsa človek niekedy nemá náladu sa usmievať, že veď oni nezistili nič nové, šak si to zaslúžia, a že oni vyhrali, už keď boli nominovaní, lebo mohli vystúpiť a byť počutí a o tom to je.
Idú byť známi.
Prečo sú super
Tak, ako sú orieškom pre hudobných teoretikov, tak blízko majú k ľuďom (aspoň ku mne.)
Kým teoretici nevedia, do akého žánru ich zaradiť a vymýšľajú bizardné a smiešne kombinácie a názvy, mňa len hypnotizujú a bavia.
Outsideri, ktorí sa neboja robiť to, čo chcú, tancovať tak, ako chcú a tváriť sa tak, ako chcú.
Či je to prirodzené, očakávané, žiadané, alebo cudzie, provokatívne a umelé, je to ich a oni to tak cítia.
Preto vo svete, ktorí sprostredkujú nevidím cool, trápne, správne, nesprávne, zrozumiteľné, chaotické, temné ani jasné, iba slobodné a ... hm ...
A popri tom, majú veľmi chytľavé refrény, zaujímavé názory, mrte prízvuk a sú to milí fešáci.
Moja aktuálna obsesia Young Fathers.
Prihlásiť na odber:
Komentáre (Atom)