Mlieko

Také tie pesničky, čo máte pocit, že poznáte, pričom ich ale počujete prvýkrát v živote.

Ich príbeh

Predstavte si, že necháte svoju prácu, dáte sa dokopy s kamošmi, s ktorými ste voľakedy mali punkovú skupinu a hráte profesionálne soul. To, čo milujete.
Makáte na tom, aby ste sa nemuseli k tej starej práci vrátiť a vydáte album. Parádny album. Kritike sa páči, fanušíkov máte veľa a oddaných a všetci vám predpovedajú skvelú budúcnosť.

Ale niečo nie je v poriadku. Nie je to to pravé. Ten album je iný, ako to, čím ste doteraz žili. Trvá necelé tri roky, kým vyjde druhý album. A až tento je ten pravý, ktorému znova všetci predpovedajú úspech, ale tentoraz v sebe má to čaro, o ktoré ste sa usilovali.

Veru... takto to vraj bolo s cestou tejto essexkej kapely. Ja vám neviem. Mne sa prvý album veľmi páčil. Ale je pravda, že druhý je akoby organickejší. Vraj si museli prejsť ťažšími obdobiami a ani fakt, že je tu neustály tlak vrátiť sa k "skutočnej" práci im na pohode nepridal. Ale výsledok je živý album plný takého toho emocionálneho šumu. Ako keď je hmla a všetko je zároveň pochmúrne a krásne. Pominuteľné, ale zachované.

Prečo sú super

Lebo všetci štyria píšu a tvoria a výsledok je ako keď zmagláte všetky farby plastelíny a vznikne vám tá hnedá, ale ono to je pekná hnedá, semišová soulová hnedá.
Lebo vraj sú veľmi pracovití (vzhľadom na ich situáciu sa im nečudujem).
Lebo druhý album nahrali vždy na jeden live take, ako zachytenie mometu v čase. (Na škole nám raz demonštrovali, ako rozdielne znie orchester pri skúške a počas vystúpenia pred plným hľadiskom. Tu je to podobné, raz keď to má byť spolu, zaznamenané, tri-šty-ri...) A ešte v nádhernom štúdiu Chale Abbey Records (čo s nimi nič vlastne nemá, len je to podľa mňa prenádherný priestor).
Lebo vraj naživo im to brutálne šlape. Keďže sú temer ako rodina (dvaja sú bratia) a ich hudba má takú atmosféru ako má, neviem si to veru predstaviť. Ach jaj.

Neúnavní The Milk.