Jack

Ak ste si všimli, snažím sa tu uploadovať umelcov po dvojiciach. Väčšinou majú aj nejaký súvis. A teraz ma práve toto zabrzdilo, lebo človek, o ktorom je tento post je dosť proti tomu, aby bol prirovnávaný k Chetovi Fakerovi (a vlastne ku komukoľvek inému).  A ja sa mu nečudujem.

Ale po zvážení ho sem aj tak dám. Niektoré moje dvojice sa ocitnú vedľa seba iba preto, lebo sú z rovnakej krajiny, alebo majú rovnakú nepopísateľnú energiu. Tak prečo by nemali byť títo dvaja spolu, keď sú obaja charizmatickí mladí ryšavo-bradatí muži, stojaci sami pri veľkom množstve klávesov, čudlíkov, nástrojov a udelátok.

A vonkoncom netvrdím, že by tento autor robil hudbu ako pán Faker, alebo nebol originálny.
Je. A ešte ako.

Jeho príbeh

Od malička hral na všetko, čo mu prišlo pod ruku... trombon, v jazzovom ansámbli (mám potrebu to volať ansámbl, aj keď to bolo asi bežné hudobné zoskupenie...), klavír, gitaru, perkusie všetkého druhu...

Tvrdí krásnu vec. Že každý nástroj je na to, aby sa naňho hralo.
A tak ho zoberie a hrá.
A on dokonca hráva aj súčasne na viacero a vôbec mu to nepríde nejaké super.
Reku, keď to vie, prečo to nerobiť.

Dostal sa do finále britskej mládežníckej eurovision song contest a tam skončil posledný, čo ho (na chvíľu) položilo.

Vždy chcel byť hudobníkom, ale išiel na výšku, reku aby mal porádne zamestnanie, že bude učiteľom. Hudba ale bola nevyhnutným smerovaním a školu ani nedokončil.

Prečo je super

Lebo ako sám hovorí, kombinuje Stevieho Wondera, Kanye Westa a UK Garage ... a to iba v jednej zo skladieb.
Lebo je tak príjemný a bezprostredný, že človek má pocit, že je to jeho kamoš a strašne mu drží palce, aby bol úspešný (odhliadnuc od toho, že je mega talentovaný a makáč).
Lebo z neho ide také to sebavedomie, ale nie arogancia a zároveň je akoby úprimne vďačný za podporu, ktorú dostáva, a je z nej prekvapený, napriek tomu, že vie, že si ju zaslúži (ak viete, čo myslím...).
Lebo sa hudbe fakticky rozumie a rád o tom rozpráva. Takým tým sympaticky ukecaným, pozitívnym spôsobom s dobrou energiou.
Lebo robí veci s takou ľahkosťou, že (keď sa do toho nerozumiete, ako ja napríklad) si ani tak skoro nevšimnete, že je génius.


Hypnoticky podmanivý, prívetivý Jack Garratt

Nick Murphy

Toto je čudný prípad.
Mnohokrát som videla jeho pesničku sharenutú a ľudia sa nadchýnali nad tým, aký je to fešák a tak, a predsa ... ani neviem, či som si ho niekedy vypočula (viem, bohužiaľ to zaváňa hipsterizmom :/ ).

Keď mal neďaleko koncert, napriek všetkému som si povedala, že to môže byť fajn.
Dodnes neviem prečo.
Snažila som sa niečo si napočúvať. Aspoň jednu pesničku, ale nič... fakt som išla na ten koncert s tým, že som sa vôbec nechytala.

Zážitok to bol veľmi ok, ale nenamotala som sa hneď a zaraz.
Príjemný pán, sympoš, parádne tancuje ... ale neviem...

Dnes, vždy, keď si pustím hudbu, uvedomím sa, že už dávno som nepočúvala niekoho iného, ako jeho...

Jeho príbeh

Mladý Australan (áno, aj v 24 je človek ešte mladý!), študent zvuku, si nahral len tak cover. Jediný človek, komu to oficiálne poslal, bola jedna bloggerka a zrazu bol No.1 v australskom charte.

Sám si veci píše, skladá, nahráva, produkuje... všetko.
Keď išiel vydať svoj prvý album, dvakrát ho celý zahodil, lebo nebol presvedčený, že je to ono.

A skutočne sa dopracoval k niečomu, čo je podľa mňa výnimočné.

Prečo je super

Lebo má absurdne zaujímavý twitter.
Lebo si zobral pseudonym od jedného jazzmana, čo prešiel z trúbky na spev, lebo podľa neho, napriek tomu, že nebol technicky dokonalý, jeho hudba je krásna.
Lebo jeho princíp "embrace your flaws" je rovnako nádherný, ako fakt, že je v skutočnosti perfekcionalista.
Lebo jeho hudba je dôverná a upokojujúca, ako vôňa domova, ale zároveň je v nej zakaždým niečo neuchopiteľné, nové a vzrušujúce.

Dumavý, krásny Chet Faker